pamiatky v obci Trenčianské Bohuslavice

Obec Trenčianské Bohuslavice s približne 900 obyvateľmi je akousi vstupnou bránou do Bošackej doliny v pohorí Biele Karpaty. Obec leží na ústi potoka Bošacky do rieky Váh.

Prvá písomná zmienka o obci má byť listina z roku 1208, ktorá bola vydaná v Ostrighomskej kapitule na podnet nitrianského župana Tomáša. Jej názov sa vtedy uvádza ako osada Buczlai.

Najcennejšou stavbou obce je baroková kaplnka z roku 1763, ktorej rokoková výzdoba patrí medzi najcennejšie svojho druhu na Slovensku.

Kaplnka je pozostatkom niekdajšieho kaštieľa rodu Erdödyovcov. Kaštieľ s kaplnkou bol vybudovaný v rokoch 1760 - 1763 grófom, generálom cisárskej armády vo výslužbe Františkom Antonom Erdödym. Súčasťou kaštieľa bol i park a botanická záhrada v štýle francúzkeho Versailles. V záhrade nechýbali jazierka,vodotrysky, vodopády, stáli tu mytologické kamenné sochy. Po smrti generála išlo ale všetko dole vodou. Objekt začal chátrať a v 19. storočí viackrát zmenil majiteľa. Posledný majiteľ barón Springer po požiari strechy kaštieľa už nenašiel finančné prostriedky na jej opravu a voda a prírodné vplyvy už postupne dokonali jeho skazu. Na rozhodnutie majiteľa sa v roku 1905 začal kaštieľ rozoberať a jeho časti sa predávali ako stavebný materiál.

Našťastie sa z celého tohto komplexu klasicko-rokokového kaštieľa zachovala neskorobaroková kaplnka Nepoškvrneného počatia Panny Marie s veľmi cennou rokokovou výzdobou. Kaplnka je jednoloďová stavba, má pôdorysový tvar obdĺžníka o vonkajších rozmeroch 13,8 x 24,5 metra. Všetky tri oltárne obrazy - Nepoškvrnené počatie Panny Marie, sv. František Assiský ( Serafínsky), sv. Anton Paduánsky, nástenné maľby a fresky zhotovil viedenský majster A. F. Mulbertsch sám, bez pomocníkov. Rokokové oltáre sú pravdepodobne dielom Ľudivíta Godeho, významnáho bratislavského sochára a žiaka slávneho Rafaela Donnera. U oltára sv. Antona Paduánskeho je rokoková presklená rakva s telom mučeníka sv. Adeodáta. Rokoková je aj kazateľnica, na ktorej sú zobrazené reliefy so scénami Ježiša Krista. Organ kaplnky postavil v roku 1763 chýrny viedenský organar Johann Hancke. V kaplnke sa dodnes konajú omše. Kaplnka je od roku 1963 vyhlásena za Národnú kultúrnu pamiatku. Posledná veľká oprava kaplnky prebehla v rokoch 1985 - 1986 a v roku 2011. U kaplnky vzdialenejšie od cesty v záhrade je ešte Lurdská jaskyňa Panny Marie.

Ďalšou pamiatkou blízko kaplnky je zvonica hranolovitého tvaru ukončenou strechou v tvare ihlanu, s guľou, nad ktorou je kríž. Nad vstupom sú vlastne ešte dve poschodia, na prvom pod oknom je plastika Panny Marie alebo matky s dieťaťom.

Pokiaľ by sme pokračovali ešte ďalej od kaplnky a zvonice smerom na križovatku, oproti potravinám a hostincu u Bobra je v trávnatom priestore pamätníček vierozvedcov Cyrila a Metoda. Je to mozaikový obraz, ktorý je umiestnený medzi dvoma murovanými stĺpami, hornú časť tvorí strieška. Druhá časť je rozdelená na štyri časti. Je to vlastne tiež mozaika, v ktorej je latinský nápis, v preklade asi ,, Na počiatku bolo slovo a slovo bolo u boha a to slovo bol boh."

Nám sa najviac páčila kaplnka. Z diaľky sme mysleli že ide o kaštieľ. Keď sme prišli k nej bližšie videli sme kríže, ale ako kostol nám budova nepripadala. Vnútri sme neboli. Zvonku sa nám najviac páčilo kovanie na dverách a oknách. Pekná je aj mozaika s vyobrazením Cyrila a Metoda.