Pobedim - Rímskokatolícka fara

Turistické cíle • Drobné památky

fara so záhradou

časť fary s vchodom a pamätnou tabuľou

pamätná tabuľa Jánovi Hollému na jednej z lizén

vchod do fary je lemovaný dvoma polstĺpami s jednoduchými hlavicami

vchod do fary, drevené dvere zakončené oblúkom vyplneným sklom

nápis nad vchodom - rok 1835 - rok prestavby fary v klasicistickom štýle

fara a stromy

rímsko-katolícka fara Pobedim

fara a kostol

pohľad od fary na kostol sv. Michala archanjela, vľavo drevená socha sv. Michala archanjela

Nahrát moje fotografie

Vstoupit do fotogalerie (11 fotografií)

Obec Pobedin má veľmi pekný kostol s opevnením. Ku kostolu patrí aj rímsko-katolická fara, ktorá sa nachádza neďaleko kostola sv. Michala archanjela.

Zaparkovali sme na malom parkovisku neďaleko fary a vydali sme sa ku kostolu. Prechádzali sme okolo fary, na ktorej sme si všimli pamätnú tabuľu s reliefom. Zistili sme, že je venovaná slovenskému básnikovi Jánovi Hollému.

Pamätná fara je jednopodlažná trojtraktová pôvodne renesančná stavba z polovice 17. storočia. Upravená bola v klasicistickom štýle z polovice 19. storočia, v roku 1835.
Fasáda pamiatkového objektu je členená lizénami (plochý zvislý architektonický článok vystupujúci zo steny zvyčajne obdĺžnikového prierezu ) a vchod s drevenými dverami je lemovaný dvoma polstĺpami s jednoduchými hlavicami.
Interiér fary je rozdelený chodbou a pod stavbou sa nachádzajú pôvodné pivnice.

Zaujímavá je tým, že tu v rokoch 1808 - 1811 pôsobil básnik a kňaz Ján Hollý ( 1785 - 1849 ). Bronzová busta básnika na pamätnej tabuli je od sochára Vojtecha Ihriského.
Pamätná tabuľa sa nachádza na priečelí budovy vpravo od vchodu, na jednej z lizén. Tabuľa bola vyhotovená a osadená v roku 1934, t.j. rok predtým ako sa oslavovalo 150. výročie narodenia básnika. Pri príležitosti jubilea sa k pamätnej tabuli kladú kvety.

Ján Hollý ( 1785 Borský Mikuláš - 1849 Dobrá Voda ). Predstaviteľ klasicizmu. Bol slovenský katolícky kňaz, spisovateľ a prekladateľ.
V Trnave vyštudoval filozofické štúdia ( 1802-1804) a teológiu ( 1804 - 1808 ). V čase štúdií sa venoval aj tvorbe. Zo začiatku písal po latinsky, neskôr v období 1805-1807, začal používať bernolákovskú slovenčinu ( bernolákovčinu ).

Po vysvätení za kňaza sa stal kaplánom v Pobedime. Okolitá príroda mu bola inšpiráciou pre lyrické básne - selanky, ktoré sa z tohto obdobia ale nezachovali. V Pobedime prekladal Vergília.

V roku 1812 nastúpil Hollý ako kaplán do Hlohovca. Od roku 1814 bol farárom v Maduniciach. Tu napísal svoje veľdielo Svatopluk (1827-1830). Toto dielo zaujalo hlavne mladú generáciu. Na literárnych stretnutiach recitovali spevy zo Svatopluka spolu s dielami Mickiewicza či Kollára.
V roku 1829 Hollému vyhorela fara a vyťali aj jeho milovaný háj. Tu rád sedával pod rozkošateným dubom. Bolo to tu pre neho to pravé tvorivé prostredie.

V roku 1835 vychádza v Budíne v šiestich spevoch Cirillo-Metodiada. V tom čase už skladá selanky a posledný epos Sláv.

Nastupujúci hlavný prúd slovenského národného obrodenia - štúrovci, podnikali k Jánovi Hollému návštevy, ktoré im dodávali oduševnenie k ich tvorivej práci.

V roku 1843 sa uchýlil na odpočinok na Dobrej Vode. Vtedy bol už slabozraký a trápili ho popáleniny, ku ktorým prišiel pri požiari fary v Maduniciach. Tu sa odohrala najpamätnejšia návšteva, kedy Štúr, Hurban a Hodža, ktorí sa zaoberali novým spisovným jazykom, prišli poprosiť o názor. J.M.Hurban o návšteve napísal : " On nielenže nič nemal proti čistej slovenčine, ale práve vyhováral sa, že za jeho časov nebolo možnosti na Slovensku inou slovenčinou knihy písať ako tou, v ktorej už nebohý priateľ jeho Bernolák bol gramatiku spísal. Hollý nám dal požehnanie..." Hollý sám však už zostal pri bernolákovčine až do svojej smrti.