Loading...
Neďaleko železničnej stanice mesta Poprad, na okraji parku leží Tatranská galéria, ktorá sa nachádza v areáli bývalej elektrárne. Vznikla rekonštrukciou významnej technickej pamiatky, budovy starej elektrárne. Táto priemyselná budova mala na rozdiel od iných podobných budov viac šťastia, keď v nich skončí výroba a zostárnu, stávajú sa ruinami a následne sú demolované. Objekt bývalej parnej elektrárne nepostihol tento osud, po rekonštrukcii je nádhernou ukážkou industrialného staviteľstva na Slovensku na prelome 19. a 20. storočia. Parná elektráreň bola postavená z nutnosti výroby elektrickej energie pre postupne vznikajúcu električkovú dopravu. Prvým zdrojom energie bola Velická vodná elektráreň, ktorá vyrábala energiu pre prvú trolejbusovú dopravu z Popradu do Starého Smokovca. Po rozhodnutí a zahájení výstavby novej koľajovej elektrickej dráhy zo Starého Smokovca na Štrbské Pleso a do Tatranskej Lomnice už vodná elektráreň kapacitne nestačila a bol potrebný nový, silnejší zdroj energie. V roku 1911 sa preto začala budovať neďaleko popradskej železničnej stanice nová elektráreň. Stavbu financovala firma z Budapešti Phobus Villamos Vállalatok részvény társasága a montáž strojných zariadení previedla budapeštiansko - prešporská pobočka firmy Siemens. Staviteľom budovy bola popradská stavebná firma Hlavej - Blistyán. Elektráreň spustili do prevádzky v roku 1911.
Po vzniku Československa, v roku 1922 od budapeštianskej firmy elektráreň a tatrankú železnicu odkúpila Legio banka, stala sa hlavným akcionárom Tatranskej elektrickej dráhy TEVD. Táto spločnosť prevádzkovala aj vysutú lanovku z Tatranskej Lomnice na Skalnaté Pleso a odtiaľ na Lomnický štít a tiež ozubnicovú železnicu na Štrbské Pleso. Po znárodnaní elektráreň prevzali Slovenské elektrárne SE.
V roku 1959 Ministerstvo palív a energetiky rozhodlo o zrušení elektrárne a v roku 1960 ju odstavili, strojné zariadenia začali demontovať pre ponuku iným energetickým prevádzkam, ale skončili pravdepodobne v šrote. Budovu od roku 1961 prevzal Tatranský podnik MP v Kežmarku a prevádzkoval ju až do roku 1992, od roku 1993 budovu začala spravovať Tatranská galéria. V budove bývalej elektrárne po rekonštrukcii tak vznikli unikátne priestory, pre výstavy slovenským a zahraničným výtvarným umelcom, ale aj umelcom hudby, tanca a divadla.
Tatranská galéria vznikla už v roku 1960, jej prvým sídlom bol Starý Smokovec. Následne bola umiestnená na viacerých miestach až sa napokon usídlila na dnešnom mieste v Poprade. Budova starej parnej elektrárne, dnešné sídlo galérie je z roku 1911, jej úpravy a rekonštrukcie prebehli v roku 1959 a v 90. rokoch 20. storočia. Neprehliadnuteľmý tehlový komín postavili v roku 1911, jeho výška je 41,5 metra. .
Otváracie hodiny Tatranskej galérie :
pondelok - piatok : 09:00 - 17:00
sobota : zatvorené
nedeľa : 13:00 - 17:00.
Vstupné : dospelí 3 eura, študenti , dochodcovia 1,50 eura, deti do 15 rokov 1 euro a rodinné vstupné 5 eur.
Oproti Elektrárne, na ulici Hviezdoslavová je symbolická bývalá vstupná brána vagonky z roku 1922. Na tomto mieste, neďaleko železničnej stanice stála zamočnícka dielňa Halath pomenovaná podľa svojho zakladateľa Jana Halata. Hlavnou pracovnou činnosťou firmy bola oprava železničných vozňov pre Československé dráhy, neskôr v roku 1928 už ako Vozovna a strojaren - Halath a Inz. Petrovský začali s výrobou dvojnapravových vagónov. Po roku 1948 sa Popradská vagonka stála súčasťou koncernu Vagónka TATRA Smíchov so sídlom v Prahe. Vagonka sa postupne rozrastala, po roku 1952 bola výhradným výrobcov podvozkov vagónov v Československu a v 70 - 80 rokoch bola najväčším výrobcom vagónov vo vtedajšom Československu. Dnes je Tatravagonka Poprad akciovou spoločnosťou.