Spišská Sobota - kostol sv. Juraja
Dnes už časť mesta Poprad, Spišská Sobota, sa môže pochváliť naozaj krásnym námestím, ktoré patrí k historicky najzachovalejším urbanistickým celkom na území Slovenska. Uprostred námestia lemovaného meštianskymi domami stojí radnica, renesančná zvonica, stĺp Immaculaty a rímskokatolický kostol sv. Juraja.
Hlavnou dominantou obce je rímskokatolícky farský kostol sv. Juraja postavený približne v polovici 12. storočia. Bol to pravdepodobne rannogotický jednoloďový kostol s vežou, dreveným stropom. Drevený strop lode kostola v prvej polovici 14. storočia zaklenuli rebrovou klenbou.
Prestavba kostola v gotickom slohu prebehla v rokoch 1460 - 1464 majstrom J. Steinmetzom. V rokoch 1502 - 1512 ku kostolu pristavili kaplnku, ktorú zasvätili sv. Anne.
Z pôvodného kostola sa zachovalo niekoľko fragmentov, ide o vežu, obvodové múry a južný portál. Kostol patrí k najvýznamnejšch ukážkam stredovekého sakrálneho staviteľstva na Slovensku.
Dĺžka kostola je 33 metrov, šírka 16 metrov, veža má výšku 38 metrov.
Kostol má veľmi cenné vnútorné zariadenie. Hlavný oltár sv. Juraja z roku 1516 je z dielne Majstra Pavla z Levoče. Ide o oltár krídlový, v ktorého strednej časti je skupinová plastika znázorňujúca súboj sv. Juraja na koni s drakom. Pod plastikou je výjav z poslednej večere.
Ďalšie oltáre kostola sú : Sv. Anny, Panny Marie, tento oltár od neznámeho majstra je najstarší, z roku 1464, ďalšie oltáre : sv. Mikuláša biskupa, sv. Jozefa a sv. Antona pustovníka. Na oltári sv. Antona pustovníka z roku 1503 sú výnimočné maľby na krídlových tabuliach.
Kalvária je neskorogotická, drevená, vyrezávaná, je umiestnená vo víťazných oblúkoch spolu s ostatnými rezbarskými prácami je dielom sobotskej rodiny Grossovcov.
Krstiteľnica je kamenná, z prvej polovice 14. storočia.
Kazateľnica je baroková z dielne Grossovcov.
Kostol 14. októbra 2008 navštívila britská kráľovna Alžbeta II.
Rímskokatolíchy kostol sv. Juraja bol ocenený ministerstvom kultúry SR ako Kultúrna pamiatka roku 2011.
Kostol svojím vonkajším zjavom nie je až tak moc nápadný, jeho skvosty sa nachádzajú v jeho interiéri, ten ale v dobe návštevy Spišskej Soboty nebolo možné si pozrieť. Prvé dvere boli otvorené, ale druhé, celé drevené, bohužiaľ už zatvorené. Mrzelo nás to, lebo pozrieť si dielo majstra Pavla z Levoče by iste stálo za to, veď jeho oltár z Levoče je veľmi známy.