prechádzka obcou Horná Streda

Obec Horná Streda sa nachádza asi 7 kilometrov severne nad kúpeľným miestom Piešťany a od svojho okresného mesta Nové Mesto nad Váhom asi 11 kilometrov južne na pravom brehu rieky Váh v nadmorskej výške v strede obce 167 metrov.

V súčastnosti žije v obci približne 1268 obyvateľov. Prvá písomná zmienka o obci Horná Streda je z roku 1263, kedy ju vtedajší kráľ BeloIV. daroval benediktinkému kláštoru sv. Martina na Panónskej hore. Obec v tej dobe mala názov Scaredahel. Podľa archeologických nálezov bolo územie katastra dnešnej obce osídlené už počas obdobia Veľkej Moravy. V 17. storočí obec patrila trnavským jezuitom a od roku 1773 ostrihomskému arcibiskupstvu. Časť obce v 18. storočí získala rodina Erdödiovcov.

Obyvateľstvo v obci sa živilo prevážne poľnohospodárstvom. Obec mala od roku 1920 názov Streda, od roku 1927 Horná Streda nad Váhom a dnešný názov Horná Streda má obec od roku 1948. Obec v minulosti trápila rieka Váh, spôsobila niekoľko veľkých povodní, najhoršia bola v roku 1813, keď voda zničila celú obec. Dve veľké povodne, ktoré napáchali obrovské škody, postihli obec v rokoch 1894 a 1913. Zažehnanie nebezpečenstiev povodní ukončilo vybudovanie hydrocentrály a važskej kaskády. Obec sa v minulosti nachádzala na mieste starého koryta Váhu, blízko dnes postavenej hydrocentrály. Po zničení domov počas povodní si začali obzvatelia nové domy stavať na novom, vyššie položenom mieste.

Erb obce je biely štít, v ktorého strede je červená ruža na zelenej stopke sdvoma listami. V jeho spodnej časti sú dva diely z pluhu na oranie, sú to radlice lemeš a čriedlo.

Asi prvou budovou, ktorá návštevníka obce upúta je historická pamiatka barokový rímskokatolícky kostol Všetkých svätých. Kostol bol postavený v roku 1728 na mieste pôvodného gotického kostola z roku 1353. Kostol bol v roku 1924 úplne prestavaný, došlo aj k prístavbe jeho priečnej lode. Z pôvodného interiéra kostola sa zachovali dve sochy kľačiacích anjelov a šesť svietnikov z druhej polovice 18. storočia. Oprava vnútornej a vonkajšej časti kostola prebehla v rokoch 2007 - 2009, neskôr došlo i k modernizácii organu. Kostol na pohľad pôsobí pekným dojmom, jeho hranolovitá veža má veľmi zaujímavo riešenú svoju hornú časť, ktorej asi trocha vadia umiestnené rôzne telekomunikačné zariadenia. Obec v minulosti patrila pod filiálku farnosfi Pobedím až do roku 1948, kedy v Hornej Strede otvorili rímsko - katolícky farský úrad. Vo farnosti v Pobedíme, v minulosti pôsobili aj dvaja významní kapláni - Ján Hollý, najväčší bernolákovský básnik a národný buditeľ, novinár, včelár, ovocinár a ľudový liečiteľ Eduard Šandorfi - Škrabánek.

My sme pri návšteve tejto obce malú prechádzku začali práve pri tomto kostole, v okolí ktorého sú ďalšie drobné pamiatky. Pri kostole je to pamätník obetí prvej a druhej svetovej vojny, vedľa je zasklenený drevený prístrešok so sochou Panny Márie. Pri kostole oproti je socha z roku 1908, ktorú nechali postaviť obyvatelia obce sv. Jánovi s prosbou o ochranu proti škodlivým povodniam. Pred kostolom je kamenný kríž z roku 1925, na ktorom v jeho strednej časti nad podstavcom s nápisom je umiestnená aj soška Panny Márie. Kríž je umiestnený v strede aj keď nie moc frekventovanej križovatky, svedčí o tom i zdeformovaná časť jeho kovaného kovového oplotenia.

Pred budovou obecného úradu je parčík s vydláždenou plochou a s prístreškom na konanie rôznych spoločenských a kultúrnych akcii. Je tu umiestnený aj pamätník s bustou slavného rodáka. V roku 1868 sa v obci narodil jeden z najvýznamnejších predstaviteľov veterinárnej medicíny , profesor Vysokej školy zverolekárskej v Budapešti PhDr. et MVDr. Jozef Marek, nikdy na svoje rodisko nezabudol.

Posledná pamiatka, ktorú sme si pozreli je barokový trojičný stĺp z 18. storočia, ktorý je postavený na okraji obce u cesty.

Obec žije aj kultúrne, má dokonca dva na sebe nezávisle ochotnícke divadelné súbory, sú to DIVOCH - Divadlo ochotnícke a Dino - Divadlo nové. Každoročne sa tu konajú aj rôzne hudobné festivaly.