prechádzka vinarským mestom Pezinok

Pezinok je staré vinohradnícke mesto na juhozápadnom Slovensku na rozhraní Podunajskej nížiny a svahmi Malých Karpát v nadmorskej výške v strede mesta 156 m. n. m.

Mesto je už dlhé roky spojené s vinohradníctvom a vinárstvom, ktoré dlhý čas určoval životný štýl veľkej časti obyvateľstva tohto mesta. Okresné mesto má približne 21 600 obyvateľov. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1208 pod názvom Terra Bozin. Pezinok sa stal od roku 1647 slobodným kráľovským mestom, toto privilégium mu udelil vtedajší kráľ Ferdinand III. V 14. až 18. storočí tu prebiehala ťažba zlata, postupne sa ale táto banská osada začala meniť na vinohradnické mestečko. Svoj najväčší rozkvet zažívalo mesto v 17. a 18. storočí, kedy patrilo vďaka založeniu a produkcie vín medzi najbohatšie mesta Uhorska. Význam Pezinku vzrástol v polovici 19. storočia po vybudovaní železničnej trati z Bratislavy do Trnavy. Dochádzalo k spriemyselňovaniu mesta, bola založená veľká tehelňa, továreň na výrobu ihiel, a tiež prvá továreň na výrobu kyseliny sírovej v Uhorsku. Začiatok 20. storočia pre mesto ale už nastala zmena, došlo k veľkému poklesu priemyslu i vinohradníctva a to bol dôvod početného vysťahovalectva za prácou do Ameriky. K zlepšeniu tejto zlej situácie došlo až po 2. svetovej vojne.

Samozrejme, že takto staré a v minulosti slávne mesto má i svoje kultúrne pamiatky. Počas našej návštevy Pezinka sme videli niektoré z nich. Začneme Marianskym stĺpom na Radničnom námestí, ktorého súčasťou je i socha Immaculaty. Bol postavený v roku 1749. Jeho stavbu zrealizoval Ján Schmidt pravdepodobne na pamiatku požiaru a veľkej epidémie. V roku 1772 bolo ešte okolo tohto stĺpa so sochou postavené ohradenie z kamenných stĺpikov a reťaze. V roku 1952 došlo napriek protestu obyvateľstva k jeho zdemontovaniu a uloženiu do depozitu. Po rekonštrukcii v roku 2001 sa vrátil späť na svoje miesto.

Radničná budova vznikla na podnet získaných privilégii Pezinka približne v polovici 17. storočia prestavbou dvoch domov na okraji námestia. Na poschodí sa nachádzala radná a súdna sieň, v prízemí boli obchody a lekáreň. To najhoršie sa skrývalo v podzemí, kde bola mestská väznica a mučiareň. Budovu v roku 1832 veľmi poškodil požiar, po ktorom ju prestavali v klasickom slohu. Radnica je pre svoje dispozičné riešenie na Slovensku unikátom.

Na rohu radničného námestia je postavený Dolný kostol Premenenia Pána, ktorý je trojloďovou stavbou s emporami z troch strán. Pôvodne išlo o evanjelický kostol zo 17. storočia, ku ktorému bola pristavená veža, ktorá slúžila aj ako mestská strážna veža. Arcibiskup v roku 1674 rozhodol, že pezinskí evanjelici musia odovzdať kostol katolíckej cirkvi. Hlavná loď kostola je zaklenutá krížovými klenbami. V kostole je cenný organ, oltárny obraz znázorňuje Premenenie Pána Svätej Trolice. V roku1753 kostol získali jezuiti.

Rímskokatolícky farský kostol zo začiatku 14. storočia na Farskej ulici bol postavený pravdepodobne na mieste bývalého romanského kostola alebo kaplnky z 13. storočia. Podporovala ho rodina grófov zo Svätého Jura a Pezinku, čoho dôkazom sú erby osadené v klenbe. Kostolné klenby boli vybudované až v 15. storočí v neskorogotickom slohu. Ako predlohy im poslúžili tvary klenieb z Chrámu sv. Víta v Prahe. Z interieru patrí medzi najcennejšie renesančná kazateľnica z roku 1532. Ďalšou pozoruhodnosťou kostola je i krstiteľnica z červeného mramoru, z červeného mramoru je aj epitát grófa Juraja z Pezinku. V kostole sa nachádza i pohrebná kaplnka Štefana Ilešházyho. V roku 1674 kostol získali kapucíni, ale počas Rákoczyho povstania začiatkom 18. storočia sa ho zmocnili evanjelici. Autorom oltára je Štefan Ateinmassler, oltárny obraz Nanebovzatia Panny Márie je z roku 1789. Nový orgán v kostole postavil v roku 1863 organár Martin Šaško.

Ďalším kostolom v Pezinku je evanjelický kostol postavený v klasickom slohu. Postavený bol koncom 18. storočia v roku 1783 evanjelikmi habsburského vyznania po vydaní Tolerančného patentu Jozefa II. v roku 1781. Jeho hlavná loď sa vyznačuje jednoduchou architektúrou, k tejto lodi bola neskôr pristavená nová neogotická veža. Najcennejšou ozdobou kostola je oltárny obraz Posledná večera Pána, ktoreho autorom má byť pezinský rodák Ján Kupecký, svetoznámy maliar, ktorý portetoval významné osobnosti svojej doby, šľachticov, politikov, monarchov i vojvodov.

Štvrtý kostol, ktorý sme v meste videli je Kláštorný kapucínsky kostol Najsvätejšej trojice. Kapucíni prišli do Pezinku ako rekatolizačná rehoľa v roku 1674. Do užívania dostali najskôr Farský kostol. Základný kameň svojho vlastného kostola a kláštora im v roku 1715 položil biskup Andrej Kürtessy. V roku 1726 sa presťahovali do kláštora a v kostole sa už konali prvé obrady. V roku 1730 bol kostol konsekrovaný za prítomnosti ostrihomského arcibiskupa Imricha Esterházyho a svätiaceho ostrihomského arcibiskupa Žigmunda Beréniho. V kostole sa okrem hlavného oltára nachádzajú i bočné oltáre. Nad oratóriom je vežička so zvonom z roku 1807. Kapucíni používali kláštor nepretržite až do roku 1950, potom boli presťahovaní na iné miesto. V ďalších rokoch tu pobývali rehoľné sestry, neskôr i starí kňazi a reholníci, vznikol tu Charitný domov pre starých a chorých kňazov. Duchovný správca Charitného domova spravoval aj kostol Najsvätejšej Trojice. Kapucíni sa do Pezinka vrátili v roku 1990, Charitný domov bol v roku 2004 zrušený a dnes kláštor používajú iba kapucíni.

Pôvodný renesančný hrad bol postavený v roku 1609 na stredovekom základe pôvodného pezinského vodného hradu z prelomu 13. - 14. storočia. Hrad mal kruhový pôdorys okolo nádvoria a jeho opevnenie tvorili hradné múry, dve veže, dva valy a dve vodné priekopy, ktoré boli preklenuté dvoma mostami. K vlasníkom hradu patrili barón Krušič, Štefan Ilešházi a nakoniec Palffiovci, ktorí v roku 1844 zriadili nad bránou ústrednú sálu v klasickom slohu a upravili západnú vežu. V roku 1875 po zásahu blesku bola zničená a z toho dôvodu i zbúrana severná časť budovy. Na tomto mieste bola začiatkom 20. storočia postavená nová budova. Napriek mnohým prestavbám si zámok zachoval línie stredovekého vodného hradu a patrí medzi ojedinelé pamiatky na Slovensku. V roku 1931 ho kúpilo mesto, v roku 1936 ho predalo Slovenskému vinohradnickému družstvu. Dnes sa v jeho pivničných priestoroch nachádza Národný salón vín.

Po meste je umiestnených niekoľko lisov na víno, nachádza sa tu i Galéria lisov. V nej sa nachádza najväčšia zbierka vinohradníckych lisov v strednej Európe. Táto unikátna zbierka zachytáva rozmanitosť a postupný vývoj prešovania vinnej révy v Malokarpatskom regióne od začiatku novoveku až do plovice 20. storočia. Každý jeden lis je orginálnym a nezameniteľným artefaktom. Sú porozmiestňované v priestorov dvora a v pivničnej expozícii. Nápad s umiestnením lisov aj na uliciach je zaujímavý, hneď človek vie že toto mesto má niečo spoločné s lisovaním ovocia.

V meste je niekoľko pamätníkov. Pri farskom kostole je pamätník obetí 1. svetovej vojny v rokoch 1914 - 1918. V dolnej časti na podstavci je umiestnená tmavá mramorová doska s vytesanými menami všetkých 49 obetí pezinských občanov, ktorí padli v tejto vojne. Na podstavci je anjel s asi umierajúcim vojakom a za nimi je kamenný kríž. Dali ho postaviť občania mesta Pezinok v rokoch 1930 - 1932.

Druhý pamätník je padlým v národnom povstaní v rokoch 1944 - 1945. Na podstavci je nápis a doska s menami vojakov Zboru čsl. armády, nad nim je súsošie zložené z troch sôch vojakov. Jeden stojí so zbraňou, ďalší pridržuje iného zraneného vojaka. Pomník je postavený blízko vstupu do zámku. Blízko miesta kde stojí, bol pôvodne hrob šiestich vojakov Červenej armády, ktorí padli počas oslobodzovania mesta. Ich pozostatky boli neskôr prevezene na Slavín. Pomník odhalili v roku 1947 a je prácou Pavla Muchu.

Tretí pamätník v podobe trojuholníkov je Vďaka osloboditeľom. Postavený bol v roku 1971 na počesť oslobodenia Pezinka Sovietskou armádou 1. 4. 1945. Jeho autormi sú Fašang a Šipkovský.

Na ťažbu zlata je spomienkou banský vozík Zdar Boh 1339 - 2009.

Blízke Malé Karpaty poskytujú obyvateľom mesta i turistom možnosti vychádzok a túr po značených turistických chodníkoch. V zime je možnosť si zašportovať v areáli na vrchu Baba.