Prievidza - kostol Najsvätejšej Trojice
Veľmi peknou, najvýraznejšou pamiatkou mesta Prievidza je Piaristický rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice a Nanebovzatia Panny Márie.
Kostol patrí k jednej z najkrajších barokových stavieb v strednej Európe. Nachádza sa v ,,Starom meste Prievidza na ulici Andreja Hlinky. Ide o jeden z torch historických kostolov v Prievidzi.
Kostol patrí reholi piaristov. Rehoľu založil na začiatku 17.storočia sv. Jozef Kalazanský. Jej hlavným poslaním je výchova a vzdelávanie detí a mládeže v kresťanskom duchu.
Na Hornú Nitru prišli piaristi roku 1666 na pozvanie grófky Pálfiovej. Jedným z prvých piaristov bol páter František Hanák, ktorého meno nesie aj piaristická škola v Prievidzi.
28.8.1666 položili základný kameň piatristického komplexu. Postupne poslatvili kláštor so školou a kostol. Čoskoro bol kostol primalý a preto ho roku 1740 zbúrali a postavili kostol nový. Slávnostne vysvätený bolo 19.8.1753.
Kostol Najsvätejšej Trojice je jednoloďový pozdĺžny kostol s polygonálnym presbytériom, zaklenutý kupolou, s bočnými kaplnkami na spôsob kostola II Gesú v Ríme. Loď má valenú klenbu s lunetami.
Na priečelí kostola je súsošie Najsvätejšej trojice a v nikách sú umiestnené sochy sv. Sebastiána, sv. Rócha, sv. Karola Boromejského, sv. Alojza Gonzagu, sv. Glyceria a sv. Ignáca z Loyol. Vo veži sú sochy evanjelistov sv. Matúša a sv. Jána. Nad pôvodný východný vstup bola umiestnená socha Panny Márie Škapuliarskej.
Interier kostola :
Pod kupolou sa nachádza hlavný oltár. Je tu obraz apoštolov zhromaždených okolo prázdneho hrobu Panny Márie, ktorí udivene a s bázňou sledujú scénu nanebovzatia Panny Márie Najsvätejšou trojicou.
V kupole nad svätyňou je maľba nanebovzatia sv. Jozefa Kalazanského. po bokoch hlavného oltára sú sochy sv.gregora Veľkého (s pápežskou tiarou), sv. Ambróza (s berlou), sv. Hieronyma (s Bibliou) a sv. Augustína (s horiacim srdcom).
Ústredným motívom stropnej maľby v lodi kostola je výjav z Apokalypsy sv. Jána, kde sa 24 postáv klania žiariacemu baránkovi, ktorý predstavuje Ježiša Krista.
Bočné oltáre sú doplnené sochami.
Oltár Panny Márie Škapuliarskej zdobí pravdepodobne socha sv. Šimona Stocka,
oltár sv. Rodiny zasa sochy anjelov sv. michala a mečom a sv. Rafaela so psíkom,
oltár sv. jána Nepomuckého socha sv. Pavla, ktorý drží knihu Nového zákona a sv. matúša s mešcom.
Zadný oltár Štrnástich svätých pomocníkov v núdzi je doplnený sochami sv. Agnesy s baránkom a sv. Apolónie s kliešťami.
Ďalšie bočné oltáre :
oltár Božského srdca Ježišovho je doplnený postavou Ecclesie s Eucharistiou,
oltár Ukrižovania Pána anjelmi,
oltár sv. Jozefa Kalazanského sochou sv. Dominika s Bibliou v ruke a sochou sv. Jozefa s ľaliou,
oltár Patrónov proti moru dopĺňajú sochy starovekých lekárov Kozmu a Damiána.
Prostriedky na bočné oltáre boli darované rôznymi dobrodincami, o čom svedčia erby a nápisz na mramorových doskách.
Tieto vyčerpávajúce informácie o oltároch a sochách som si našla na tabuli umiestnenej v kostole.
Rímskokatolícky barokovo-rokokový kostol je dôkazom doby v ktorej vznikal.