Prievidza - stavby socialistického realizmu - SORELA 2
Prievidza, hornonitrianská metropola leží v Hornonitrianskej kotline na toku rieky Handlovky. Jej okolie tvoria pohoria Vtáčnik, Žiar a Malá Magura. Prvá písomná zmienka o osídlení tohto územia je z roku 1113 v listine Zoborského opátstva. Prievidza je spojená s ťažbou uhlia, prvé pokusy s dobývaním uhlia v hornonitrianskej hnedouhoľnej panve siahajú do 18. storočia. Svoj najväčší rozmach mesto zažilo po druhej svetovej vojne, v rokoch 1950 - 1990.
Možnosť práce a vyššieho zárobku v uhoľnom baníctve a priemysle lákalo mnoho ľudí z blízka i ďaleka. Pre postupný nárast týchto záujemcov o nové zamestnanie ale bolo potrebné v meste zabezpečiť ubytovanie. 50. roky minulého storočia, za doby stalinizmu pre štáty východného bloku boli určené stavebné prvky takzvaného socialistického realizmu - Sorela. V tomto štýle sa začalo budovať aj v Prievidzi, vzniklo sídlisko Píly. Sídlisko sa budovalo tzv. prúdovou výstavbou, kedy sa stavalo aj viac domov naraz.
V jednom článku som našla peknú vetu : " Táto doba priniesla so sebou stavby, ktoré boli uniformné, jednoduché, funkčné, praktické, ale aj krásne a nezameniteľné. " Takto to chápem aj ja, ktorá som vyrastala v meste, kde celý stred mesta tvoria práve takéto budovy.
V roku 2011 bol architektonický celok pozostávajúci z obytných domov s originálnymi fasádami sgrafitami a figurálnou výzdobou autorov Bleya, Fedoru, vysočana, Klimčáka a Štrompacha zaradený mestským zastupiteľstvom medzi nehnuteľné pamätihodnosti Prievidze. Tieto sgrafitá majú ornamentálne aj figurálne motívy - napr. banícka dychovka, tanečnice v krojoch, hrajúce sa deti, zvieratá... Niektoré sú veľkých rozmerov, iné malé ako domové znamenie nad vchodmi.
Sídlisko Píly je jednotný urbanistický celok postavený v 50.-60. rokoch 20. storočia so symetricky usporiadanými ulicami s pravouhlo postavenými objektami, dvory sú uzatvorené a medzi nimi sa nachádza zeleň, lavičky a detské ihriská. Dnes ma mrzí, že som so sestrou nepochodila viac po dvoroch medzi budovami, ale v čase našej návštevy bolo hrozne horúco, tak sme sa ponáhlali z mesta preč, niekde k vode.
Dočítala som sa, že na radostné detstvo si na sídlisku Píly spomína známi súčasný slovenský spisovateľ Daniel Hevier ( s jeho knížkami som sa stretávala v detstve v predškolskom období a tiež v učebniciach pre školy ) a tiež olympijský víťaz z roku 1988 v dvojhre, tenista Miloš Mečíř.