Púchov, Horné Kočkovce - Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie, sv. Márie Magdalény a sv. Augustína

Turistické cíle • Kaple

obnovená kaplnka

nové schodisko ku kaplnke

vydláždený priestor pred kaplnkou

kresba Jozefa Vidrňáka

nové okná

vchod do kaplnky s vynoveným nápisom

Vente Exultemus Domino - Poďte, plesajme v Pánovi

vynovený interier kaplnky

oltárny obraz od Jozefa Vidrňáka

maľba od Jozefa Vidrňáka v niké - namiesto pôvodných malieb na železe

maľba vo výklenku

maľba vo výklenku na priečelí kaplnky

Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie, sv. Márie Magdalény a sv. Augustína - "Magdalénka"

kaplnka a novovytvorený múr má chíárániť kaplnku pred vlhkom

Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie, sv. Márie Magdalény a sv. Augustína

bočná časť s oknami, nová strecha

časť kaplnky

detail vrcholu jednej z veží

Nahrát moje fotografie

Vstoupit do fotogalerie (21 fotografií)

Kaplnka ,,Magdalénka,, ako ju ľudia kedysi volali sa nachádza neďaleko od železničnej stanice Púchov. Ide o obnovenú dvojvežovú kaplnku na Trenčianskej ceste v Horných Kočkovciach.

História :

Vznik kaplnky je spájaný s pôsobením kononika Augustína Floriána Balogha, farára v Horných Kočkovciach. Navrhol postaviť kaplnku, kde by bol pochovaný on aj jeho príbuzný. Na výstavbu sa mal použiť materiál zo zničeného kostola, ktorý sa nachádzal na dnešnom cintoríne. Pôvodný kostol mal pochádzať niekedy z 11. st. za panovania kráľa Štefana ( 969 - 1038 ) alebo kráľa Ladislava ( okolo 1040 - 1095 ).

S výstavbou sa začalo v roku 1874, kedy bola dokončená aj hrubá stavba. Do leta 1875 prebiehali dokončovacie práce v interieri i zariaďovanie kaplnky. Steny boli omietnuté bielym vápnom a namaľované na bledomodro, klenba na tmavomodro. Na oltári dominoval obraz Nanebovzatia Panny Márie, ďalej sa tu nachádzali drevené sochy sv. Márie Magdalény, sv. Štefana - kráľa a sv. Ladislava - kráľa. 22.7.1875 bola krypta požehnaná a v hrobke pod kaplnkou boli umiestnené pozostatky Baloghových rodičov. Na Vianoce 1875 tu pochovali aj 7 ročnú Magdalénu Bajosiovú ( dcéru miestneho zemana ) a neznámu Lenku, ktorej priezvisko neuverejnili. Neskôr tu pochovali aj brata farára Karola. Do kaplnky bolo dodané harmónium z Viedne, luster z Budapešti, dve drevené lavice a niekoľko svietnikov. Kaplnka mala tri zvony, ktoré boli 22.7.1878 slávnostne posvätené.
Roky 1874 - 1878 boli prvou fázou histórie kaplnky.

Druhá fáza výstavby - zväčšovanie kaplnky prebiehalo v rokoch 1897 - 1898. Kaplnka druhotne slúžila ako Mariánska pútnická kaplnka. Pravdepodobne sa odvtedy používa jej ľudový názov "Magdalénka". Procesie ku kaplnke prichádzali až z Dubnice nad Váhom. To si vyžiadalo jej zväčšenie v rokoch 1897 - 1898. Išlo o predĺženie a zvýšenie kaplnky do dnešnej veľkosti. Interier nanovo vymaľovali, tentokrát okrovo-zelenou pri vstupe a oltári. Nad vchodom vynikal nápis : "Venile exsultemus Domino" - "Poďte, plesajme v Pánovi".

Augustín Florián Balogh zomrel 3.9.1898 v Horných Kočkovciach. O dva dni neskôr bol pochovaný v krypte kaplnky. Po jeho smrti však začala krypta upadať. Už o 10 rokov neskôr v roku 1908 si jej havarijný stav vynútil uzavretie kaplnky.
V januári 1908 sa začala zbierka na opravu kaplnky. Jej renováciu dokončili v septembri 1910.

Martin Némedy, nástupca A. Baloghu rešpektoval tradíciu a v kaplnke slúžil sväté omše počas mariánskych sviatkov. Vnímal ju predovšetkým ako pútnické miesto a nie pietne miesto. Z kaplnky boli odstánené obe tabule s menami pochovaných v krypte. Tým sa zdôraznil pútnický charakter kaplnky, ale odoprel sa jej charakter pietneho miesta a bol tak zastretý prvotný úmysel zakladateľa A. Balogha - vytvoriť reprezentatívnu rodinnú kaplnku s kryptou na pochovávanie.

V ďalších rokoch dochádza k zmenám majiteľov pozemkou pod kaplnkou a jej okolí, čo viedlo k jej zanedbávaniu. Na jej úpadok mali vplyv poveternostné podmienky, ale aj vandalizmus.

7.11.1963 bola kaplnka Nanebovzatia Panny Márie vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Celý názov kaplky je : Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie, sv. Márie Magdalény a sv. Augustína. Augustín Florián Balogh už pri žiadosti o povolenie stavby kaplnky uvádzal, aby bola kaplnka zasvätená Panne Márii Nanebovzatej, sv. Márii Magdaléne a sv. Augustínovi z Kartága, ktorý bol jeho menovitým patrónom. Trojité patrocínium sa vyskytuje ojedinele.

K obnove kaplnky došlo v 80. rokoch 20. storočia. Opravila a upravila sa strecha, fasáda bola omietnutá brizolitom a natretá na žlto - bielo.

Kaplnka sa atívne nepoužívala prakticky jedno celé storočie. V roku 2016 sa o vlastníctvo kaplnky a priľahlého pozemku začala uchádzať Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Horné Kočkovce. Keď sa vybavil list vlastnícta, mohla sa začať rekonštrukcia kaplnky. Bola odstranená vlhkosť múrov, urobil sa rozvod elektriny, sanácia omietky v interieri i exterieri kaplnky a položená nová dlažba. Krypta zostáva uzavretá, bol vsadený nový kamenný blok s menami pozostalých. V nikách na priečelí boli pôvodne vsadené maľby na železnom plechu. Išlo pravdepodobne o svätú Alžbetu Uhorskú a svätého Štefana. Tieto boli natoľko zničené, že sa dnes na ich mieste nachádzajú maľby Jozefa Vidrňáka, maliara žijúceho v Dubnici nad Váhom, pochádzajúceho z Nemšovej - Kľúčového.

Interier kaplnky dnes :

Vnútorný mobiliár kaplnky zmizol nevedno kam. Zachovali sa iba dve rozbité lavice. Hlavný oltár Nanebovzatie Panny Márie sa nedochoval. Dnes je už interier kaplnky tvorený pekným oltárnym obrazom od už spomínaného Jozefa Vidrňáka, novými lavicami, oltárnym stolom, bočnými lampami...

Poznám viac diel Jozefa Vidrňáka. S jeho prvou maľbou som sa stretla ako dieťa na stene čakárne u našej detskej lekárky. Podielal sa na výzdobe troch nových kostolov v našom meste, s jeho prácou som sa stretla v gazdovstve Uhliská v Trenčianskej Závade, videla som výstavu jeho obrazov v Trenčíne v Bazovského galérii, momentálne prebieha výstava jeho diel v Dubnici nad Váhom, je organizátorom Sympózia Ora et Ars, ktoré sa konáva v lete na Skalke nad Váhom, najstaršom pútnickom mieste na Slovensku...