Púchov - Marczibányiho záhrada

Turistické cíle • Zahrada

pamätníček - spomienka na rod Marczibányiovcov • Fotografie (41) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (41 fotografií)

spomienkový pamätník

chodník vedúci k pamätníku

Vstoupit do fotogalerie (41 fotografií)

Po prejdení sa po Pešej zóne na Moyzesovej ulici sme sa presunuli po Námestí Slobody o kúsok ďalej do Marczibányiovej záhrady. Ide o pekne upravený parčík, kde v minulosti bola záhrada rodiny Marcibánaiovcov.

Rod Marczibányiovcov sa spájal s mestom Púchov viac ako 600 rokov. Po tomto významnom rode od roku 1988 už nezostalo nič, na Námestí Slobody totiž v tomto roku zbúrali chátrajúci kaštieľ rodiny Marczibányiovcov. Z kaštieľa sa teda nezachovalo nič, na jeho mieste dnes stojí jedna veľká obytná budova. Zo záhrady, ktorá patrila ku kaštieľu ostalo niekoľko stromov. Z tejto pôvodnej záhrady na jeseň roku 2006 bola otvorená Nová záhrada, ktorá sa stala pýchou Púchovčanov. Zo spomenutej bývalej záhrady sú pamätníkmi lipa malolistá a jaseň štíhly. Pribudli nové trávnaté plochy, chodníky, kerová výsadzba, detské ihrisko.

Ako spomienka na Rod Marcibányiovcov je pamätníček pozostávajúci zo zemegule na podstavci, na ktorom sa píše :

    Na pamäť
Marczibányiovcom
stál tu ich kaštieľ
   so záhradou,
    ktorú sme
vybudovali nanovo

   Púchovčania
september 2006

Zemeguľa sa nachádza v strede a po jej štyroch stranách sú stĺpiky asi meter vysoké. Toto všetko je nainštalované v strede kruhu, po bokoch sa nachádzajú lavičky. K miestu vedie chodník lemovaný zelenými kríkmi.

Neďaleko počas našej návštevy na pinpongovom stole hráli stolný tenis otec so synom, v blízkom peknom detskom ihrisku sa hrali deti, tie menšie strážené rodičmi. Po parku sa prochádzali mladí i tí skôr narodení. Vedľa detského ihriska sa nachádza ešte plocha pre tínedžerov, kde cvičilo asi 6 mladých ľudí. Nacvičovali saltá, možno sa pripravovali na nejakú súťaž...

Záhrada - parčík má niekoľko pekne upravených miest, ktoré sú tvorené skupinou stromov, kríkov a kvetín.

Z histórie rodu Marczibányiových - čerpané z Púchovských novín z roku 2015 z dvoch článkov :

Súčastný Púchov vznikol spojením dvoch osád dvoch rôznych vlastníkov, pričom obe používali jeden názov. Názov mesta je odvodený od prvého známeho osadníka a majiteľa - Púcha, ktorého v roku 1243 nepriamo spomína listina Bela IV. Prvým známym vlastníkom druhej osady je majiteľ Lednického panstva - Marek z Lednice, ktorý bol uvedený ako majiteľ v listine Bela IV. z roku 1259.

V listine Mateja Korvína z roku 1469 sa prvýkrat spomína rok Marczibányiovci. V listine sú Marczibányiovci uvedení ako vlastníci pozemkov, ktorých bol už spomínaný Puch. V listine Martin Marczibányi trvdí, že darované pozemky a stavby užívali v dávnej minulosti už jeho predkovia a z toho vedci usudzujú, že spomínaný rod je Puchovým potomstvom. Tvrdiť to možno aj na základe faktu, že spomínaný Martin mal otca Štefana a synov Ondreja a Štefana a všetci používali prímeno - Púchovský. Podľa jednej teórie dal meno rodu práve tento Martin, ktorý bol v tom čase tzv. dzekaním volaný "Marci" a oslovovaný ako "pán". Spojením Marci a pán malo vzniknúť pomaďarčené "Marczibán-yi". Martinov syn Ondrej dostal listinou v roku 1467 právo používať šľachtický erb.

Tento šľachtický rod začal vynikať vo vtedajšom Uhorsku až koncom 18. storočia a to funkciami vo verejnej správe. No pre dejiny Púchova bola rodina významným vlastníkom marczibányiovskej časti od založenia prvej osady, cez celé obdobie feudalizmu, až do roku 1848, kedy bolo zrušené poddanstvo.

Keďže v meste Púchov bolo v 80. a 90. rokov 20. storočia zbúrané historické jadro, zachovalo sa len málo hmotných pamiatok. Paradoxne sa zachovali práve pamiatky, ktoré dali vybudovať Marczibányiovci. Najstaršou je socha sv. Jána Nepomuckého stojaca na hruškovitom podstavci z roku 1773. Dali ju postaviť pred svoj kaštieľ. Od roku 1931 stojí na dnešnom mieste.

Za Marczibányiovskú pamiatku sa považuje aj najstaršia budova v meste - tzv. Župný dom, ktorý bol postavený na konci 18. storočia ( pravdepodobne v roku 1795 ). Budova bola postavená na podnet Imricha Marczibányiho, ktorý v budove pôsobil ako podžupan. Od roku 1896 v tejto krajinskej budove sídlil okresný úrad. Dnes ti sídli Púchovské múzeum.

Asi najzachovalejšou pamiatkou rodu Marczobányiovcov je Kaplnka tróniacej Madony s dieťaťom. V roku 1833 ju dal postaviť Antal Marczibányi, ktorý bol v rokoch 1845 - 1849 Trenčianskym županom. Antal bol najstarším synom zo siedmych detí Imricha a Anny. Venoval sa najmä vzdelávaniu. Už ako 20-ročný sa stal pomocným sudcom Župného úradu v Trenčíne, o tri roky neskôr bol už hlavným sudcom a v rokoch 1816 - 1824 bol policajným prezidentom. Bol aj poslancom za Trenčiansku župu v Uhorskom sneme a členom liberárnej strany. V rokoch 1841 - 1845 zastával funkciu podžupana Oravskej župy a v rokoch 1845 - 1949 bol županom Trenčianskej župy.
Traduje sa, že v tejto funkcii si vybudoval nielen rešpekt, ale aj lásku celého regiónu a Púchovčania boli na neho hrdí. Antal odmietal zrušenie poddanstva, pričom následne ochladli vzťahy medzi jeho rodinou a Púchovčanmi, ktorí pracovali na jeho pozemkoch. Po revolúcii bol väznený v Bratislave, vykúpil sa vďaka sume 50 000 zlatých. Následne odišiel z politiky a ďalej sa už venoval len charite a filantropii. Bol zakladateľom Uhorskej akadémie vied. Množstvo kníh venoval vtedajšej národnej knižnici. V dôsledku najmä ekonomických a sociálnych príčin sa Marczibányiovské panstvo postupne rozpadlo. V Púchove sa naplno prejavil Bachov absolutizmus - v podobe nových úradov. To viedlo k zjednoteniu mestských častí - lednická časť mestečka Púchov sa zjednotila s marczibányiovskou a 1.1.1852 sa k ním pridala i Moravská ilica. V roku 1862 zomrela Antalova manželka a rod sa dostal do dlhov. Kaštieľ na námestí sa zrejme nakrátko dostla do iných rúk, ale ako vieme v roku 1872 v ňom už sídlil okresný súd. Kaštieľ, ako štátny majetok, začal chátrať a v roku 1988 bol zbúraný. Antal zomrel bezdetný roku 1872.

Pripomienkou, že Púchovčania nazabudli na svoj pôvodny šľachtický rod, je aj pomenovanie záhrady v centre mesta.