Loading...
Železnice Slovenskej republiky, slovenský štátny železničničný podnik, v skratke ŽSR vznikol v roku 1993 po rozdelení ČSFR ako nástupca bývalých Československých štátnych dráh na Slovensku.
ŽSR sa od roku 1999 ,,pustili,, do modernizácie časti svojej hlavnej tepny, železničnej trate Bratislava - Žilina. Cieľom je vybudovať železnicu, kde budú môcť vlaky premávať s maximálnou rýchlosťou 160 km/h. Ako prvý bol obnovený úsek medzi Cíferom a Trnavou, neskôr pokračovala napríklad časť v našom okolí Beluša - Púchov, Púchov - Trenčianska Teplá. Okrem samotnej železničnej siete, položenia nových koľají, boli niekde zrekonštruované nádražné budovy, niekde postavené úplne nové. Vybudovaných bolo množstvo podchodov alebo nadchodov. V Trenčíne napr. budova stanice zostala nezmenená, ale menila sa trasa. Muselo byť zrušené trenčianské kúpalisko a bol postavený nový železničný most cez rieku Váh. Teraz Trenčania riešia využitie starého mosta zmenou na pešiu zónu.
My sme sa v peknú prvomájovú sobotu vydali po stopách novovybudovanej železničnej trasy v okolí Púchova. V roku 2016 po zmluve objednavateľa ŽSR a vedúcich členov Združenia Nimnica došlo k dohode zmeny trasovania medzi železničnými stanicami Púchov - Považská Bystrica.
Z pôvodnej železnice, ktorú dokončili v roku 1883 kopirujúcu ľavý breh rieky Váh nový úsek dostal úplne inú podobu. Od Púchova sa trasa novej železnice úplne zmenila, postavili sa nové mosty, z dvoch tunelov je jeden dokončený a je v prevádzke.
Pôvodnú, starú trať železnice poznám dobre, viackrát som tadiaľ cestovala, ale novú železnicu som ešte nevidela. Náš "prieskum" sme začali kúsok od stanice Púchov ( jej staničná budova bola novo postavená pred pár rokmi, konkretne v roku 2012 budovu železničnej stanice zbúrali a novú stanicu otvárali postupne od roku 2016 ). Tu je vidieť prvú zmenu, nová železničná trať sa totiž odkláňa od ,,starej,, viac vľavo a ako prvým je nový železničný most, ktorý premosťuje Nosický kanál.
Ide o dvojkoľajový železničný most. Celková dĺžka premostenia je 379 metrov. Tvorí ho celkovo 6 polí s dvoma oceľovo vystuženými oblúkami vystuženými trámovými konštrukciami, ktorých dĺžky sú 125 metrov. Tento dvojoblúkový most sa mi na prvý pohľad zdal ako keby bol postavený v rokoch dávno minulých. Jeho tvar a zelená, ,,upokojujúca.,, farba pekne zapadá do prostredia pri meste Púchov a rieke Váh.
Súčasťou tejto časti železničného uzla je aj mimoúrovňové cestné premostenie ponad časť železnice. Cestný most má pomerne strmé stúpanie, ale zasa ponúka pekný výhľad na časť mesta Púchov, rieku Váh, železnicu a nový most.
Auto sme na chvíľu zaparkovali neďaleko miesta, kde prechádzala pôvodna železnica a teraz tu boli stroje, ktoré rušili železničnú trať a vyzeralo že sa tu bude železnica meniť na cestu...
Železničný most nemá lávku pre cyklistov alebo chodcov, takže ak sme si chceli pozrieť jeho druhú časť za kanálom, bolo potrebné dostať sa do Nosíc, prejsť po ďalšom menšom moste cez Nosický kanál a po poľnej ceste späť smerom na Púchov. Z tohto miesta je zasa úplne iný pohľad na zelený dvojkoľajový most.
Pekným miestom je sútok Váhu a Nosiského kanálu, ku ktorému sme sa dostali prejdením popod jeden z troch podchodov vybudovaných pod železničným násypom. So sestrou sme miesto sútoku nazvali ,,Ponorka,, pre jeho špicatý tvar, ktorý je síce z betónu, ale tvarovo nám pripomínal práve ponorku. Je to pekné miesto na prechádzku, ale hlavne v lete sa tu dá slniť a možno aj osviežiť vo vode Váhu. Je to krásne miesto aj na fotografovanie.
Na novej železničnej trati sú zaujímavé aj tri tunely - podchody, podjazdy. Tieto priechodzie miesta pod železnicami a cestami, poprípade diaľnicami slúžia aj k prechodu lesnej zveri. Na mnohých miestach úplne chýbajú, tu ich je možno na malom priestranstve až priveľa. Usúdili sme, že výstavba tejto novej časti železnice musela byť ekonomicky nákladná a to sme boli ešte len na začiatku...