Rajec - kostol sv. Ladislava
Turistické cíle • Památky a muzea • Kostel
Rajec je mestečko v strednej časti Rajeckej kotliny v údolí rieky Rajčianky asi 21 kilometrov južne od mesta Žiliny.
Spomína sa už niekedy okolo roku 1193, vtedy patril k nitrianskému biskupstvu, koncom 13. storočia zasa k ostrihomskému arcibiskupstvu a v 14. storočí k panstvu Lietava. V roku 1604 získalo toto mestečko jarmočné právo a o 5 rokov neskoršie aj právo o oslobodení od platenia mýta v celom Uhorsku.
Dominantnou stavbou Rajca je rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Ladislavovi, je postavený v juhovýchodnej časti mesta pod cintorínskym kopcom. Kedy postavili kostol sa presne nevie, predpokladá sa, že to bolo asi v 13. alebo 14. storočí. Tento gotický kostol vznikol prestavbou pôvodného románskeho kostola. Z pôvodnej stavby kostola sa zachovala iba spodná časť veže a časť obvodového múra. V 17. storočí na kostole previedli renesančnú prestavbu, gotické klenby boli odstránené, pôvodne Steny nadmurovali a preklenuli krížovými klenbami. Touto prestavbou získal kostol vzhľad halovej sály. Vežu kostola nadstavili v rokoch 1721 - 1735 o jedno podlažie a umiestnili v nej zvon zaobstaraný v roku 1689. Z gotických prvkov sa v kostole dodnes zachovalo niekoľko prvkov, sú to štyri gotické portály, ,,slepé,, gotické okienko a obrysy ďalších troch gotických okien.
Tretí bočný oltár ,,Ukrižovanie Krista,, v kostole umiestnili v rokoch 1741 - 1746. V roku 1764 došlo k udalosti, kedy sa plytká klenba nad svätyňou zrútila a strhla aj tretinu klenby nad loďou. Klenbu v roku 1767 znova postavili a bolo zakúpene nové zariadenie v barokovom prevedení. Išlo o nový hlavný oltár, kazateľnicu, bočné oltáre, krstiteľnicu, nový organ a lavice.
V hlavnom oltári je umiestnený obraz kľačiaceho kráľa Ladislava pred Pannou Máriou s prosbou o ochranu pred Turkami. Tento obraz je asi najcennejšou pamiatkou nachadzajúcou sa v kostole, je z obdobia baroka a je dielom známeho maliara Jozefa Zanussiho z roku 1777, maliara, ktorý pochádzal z talianskej rodiny žijúcej v Salzburgu. Dnešnú podobu získal oltár po modernizácii kostola koncom 19. storočia, v rokoch 1891 - 1898. Je drevorezbou, horizontálne i vertikálne harmonicky vyváženou a dekorovanou zuborezbami a akantovými ružicami. Po bokoch oltárneho obrazu sú umiestnené sochy sv. Petra a sv. Pavla. V hornej časti oltára sú sochy piatich anjelikov.
V tomto období v kostole odsránili aj všetky pavlače, vymenili dlažbu, zamurovali krypty a obstarali nové bočné oltáre. V rokoch 1957 - 1958 prebehlo zreštaurovanie oltárov a došlo aj k vymaľovaniu kostola. V šesdesiatych rokoch sa reštaurovala fasáda kostola, bolo vtedy odkryté gotické okno a gotický portál a okno nad portálom. Po roku 1972 odstránili mriežky deliace loď od svätyne, vymenili spovednice, lavice, krížovú cestu za novú. Do veže umiestnili nové hodiny na elektrický pohon, na elektrický pohon upravili aj zvonenie. Zaviedlo sa vykurovanie kostola elektrickými akumulačnými kachľami. Po roku 1990 na kostole previedli jeho kompletnú rekonštrukciu, došlo aj k celej výmene krovu, strechu pokryli medeným plechom. Obnovili aj fasádu celého kostola, vo svätyni domaľovali obraz Premenenia Pána a do troch okien umiestnili vitráž k úcte Panny Marie Sedembolestnej , sv. Cyrila a Metoda a sv. Svorada a Benedikta.
Vľavo u kostola je umiestnená kamenná socha sv. Jana Nepomuckého, na toto miesto ju premiestnili v roku 1976, pôvodne bola umiestnená na námesti. Na pravej časti obvodového múru sú zhotovené slnečné hodiny, pôvodne z roku 1770, ktoré sú po renovácii z roku 1997. Nastavil ich dobrý ,,hodinár slnečný,, lebo v dobe našej návštevy kostola, boli sme tam celá rodina, čas presne sedel, aj my sme mali pol druhej. Je na nich latinský nápis, v preklade znamenajúci - ,,Keby nebolo slnka, hodiny by neukazovali čísla,,.
Pred kostolom je ešte jedno miesto, ktoré určite stojí za chvíľku pozastaviť sa. Je to pomník obetiam prvej svetovej vojny v rokoch 1914 - 1918. Na kamennom podstavci je vpravo umiestnená mramorová doska s menami obetí tohto utrpenia, nad ním je súsošie, anjel utešuje asi ženu, ktorej táto vojna vzala niekoho blízkeho.
Z návštevy kostola ma asi zaujal nádherne zdobený organ umiestnený na chóre, aj keď som jeho zvuky nepočul, je to dielo ozajstných majstrov.