Rakúsko - Viedeň - Kostol sv. Karola Boromejského - Karlskirche

Turistické cíle • Kostel

pohľad na Karlskirche • Fotografie (21) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (21 fotografií)

Kostol sv. Karola Boromejského na Karlovom námestí vo Viedni

palmy a kostol sv. Karola Boromejského

Vstoupit do fotogalerie (21 fotografií)

Rektorátny kostol svätého Karola Boromejského, ktorý je známy viac pod názvom Kostol sv. Karola bol postavený v prvej polovici 18.st..

Jeho vznik súvisí s morovou epidémiou, ktorá vyčíňala na začiatku 18.st. Cisár Karol VI. dal vtedy sľub, že keď mesto ustojí morovú epidémiu, dá postaviť kostol zasvätený sv. Karolovi Boromejskému. Po skončení epidémie v roku 1713 bola oficiálne vyhlásená výstavba kostola, s ktorou sa začalo v roku 1716.

Hovorí sa, že exteriér tohto kostola je najkrajším z kostolov na sever od Álp.
Ide o posledné dielo habsburského dvorného architekta Johanna Bernharda Fischera von Erlach a je tiež považovaná za jeho vrcholné dielo. Po jeho smrti v roku 1723 pokračoval na stavbe kostola jeho syn Joseph Emanuel Fischer von Erlach. Kostol bol dokončený v roku 1737.

Ide o kostol v barokovom slohu, ale na stavbe sú vidieť aj prvky antickej, byzanstkej a renesančnej architektúry. Antický grécky vplyv je vidieť najmä na stĺporadí pri vchode a antický rímsky vplyv zasa na dvoch mohutných špiralovitých stĺpoch pred kostolom, ktoré boli postavené podľa Trajánovho stĺpa v Ríme.

Chrám dal postaviť Karol VI. z vďaky že Boh vyslyšal jeho motlidbu o je zasvätený ďalšiemu Karolovi - svätému biskupovi z Borromea, ktorý žil v 16. storočí.

Karol Boromejský ( 1538 Arona - 1584 Miláno ). Je patrónom biskupstva Lugano, univerzity v Salzburgu a patrónom boja proti moru.
Pochádzal z bohatého šľachtického rodu Borromeo. Po štúdiu teológie zastával vysoké cirkevné pocty. Najväčšiu časť života strávil ako arcibiskup v Miláne a to od roku 1565 až do svojej smrti 1584. Morová epidémia 1576 - 1578 bola zaťažkávajúcou skúškou Karlových organizačných schopnosti, morálnej sily a viery. Zaviedol prísny hygienický režim, kňazom nariadil aby kedykoľvek slúžili chorým a umierajúcim. On sám bol príkladom - chorým zaobstarával ošatenie, lieky,potraviny, financie na to získaval rozpredávaním svojho majetku. Po morovej epidémii zostal veľmi vyčerpaný. Aj potom vynakladaním nadľudského úsilia a hladovením sa stále viac vyčerpával a trpel záchvatmi horúčok, kde posledný v roku 1584 neprežil. Je pochovaný v krypte milánského dómu. V roku 1602 bol blahorečený a 1610 prehlásený za svätého. Druhotné relikvie - jeho osobné predmety získal kláštor Karla Boromejského ( Karlskirche) vo Viedni, kde sú dnes vystavené v chrámovom múzeu.

V kostole sv. Karla sme neboli. Vstupovalo sa do neho z bočnej strany, platilo sa vstupné, aké sme nezistili, ale my sme nemali veľa času, lebo sme sa ponáhlali na vlak. Dočítala som sa, že scéna na hlavnom oltári zobrazuje nanebovstúpenie sv. Boroja. Frezky sú dielom Johannesa Michaela Rottmayera. Zaberajú priestor 1250 m². Boli zhotovené v rokoch 1725 - 1730. Frezky, ale aj ostatná výzdoba v budove aj vonku ( napr. aj stĺpy pred kostolom ) zobrazujú scény zo života svätca.
Dá sa vystúpiť do 70 metrov vysokej kopuly, ktorá vraj ponúka skvelý výhľad na mesto.

V kostole sa konávajú koncerty vážnej hudby. Známe sú predstavenia Mozartovho Requeim a Vivaldiho 4 ročných období. V roku 1741 bol v kostole pochovaný António Vivaldi.