Loading...
Viedeň má okrem zaujímavých budov aj veľa parkov. Jedným z nich je neďaleko hlavnej železničnej stanice, za komplexom budov Quartier Belvedere, Švajčiarska záhrada ( Schweizergarten ).
Záhradu, park sme navštívili posledný deň nášho štvordňového jesenného pobytu vo Viedni. Po uložení si zavazadiel na hlavnej železničnej stanici sme sa presunuli do neďalekej Švajčiarskej záhrady.
Záhrada sa rozprestiera na ploche 115 000 m². Nie sú tu len exotické stromy, kvety, lavičky, ale aj jazierka s fontánami, malý vodopád a tiež niekoľko sôch.
V roku 1904 bola vytvorená Viedenská mestská záhrada a to na bývalých skladových priestoroch medzi železničnou stanicou Sϋdbanhof a Arsenálom pod názvom park Maria-Josefa.
Po 1.svetovej vojne sa plocha premenovala na Švajčiarsku záhradu ako pamiatka na dodávky pomoci zo Švajčiarska.
V roku 1965 bola záhrada rozšírená na súčasnú plochu v rámci výstavby železničnej trasy, ktorú presmerovali popod park.
Jednou z pamiatok je "strieborno-kovový" stĺp od viedenčana Heinricha Deutscha. Pripomína vznik druhej republiky v roku 1945.
V roku 2010 bola v parku postavená pri príležitosti 200.narodenín Frydryka Francizska Chopina (1810-1849). Ide o Chopinov pamätník "La Note Bleue". Sochu vytvoril poľský sochár Krzysztof Bednarski. Chopin pobýval vo Viedni v rokoch 1829-1831. Dielo je darom Poľskej republiky mestu Viedeň.
Ďalším pomníkom je upomienka psychológa Rudolfa Steinera (1961-1925).
V parku pri ulici Arsenalstrasse sa nachádza budova Belvedere 21 - Múzeum súčasného umenia. Jej história sa začala písať v roku 1958 na Svetovej výstave v Bruseli. Išlo o rakúsky pavilón oceľovej konštrukcie, ktorý bol po skončení výstavy prevezený do Španielskej záhrady, kde bol prestavaný a v roku 1962 otvorený ako Múzeum 20.storočia (20er Haus).
V roku 2011 bolo múzeum prestavané a znova otvorené ako 21er Haus - Múzeum súčasného umenia. Od roku 2018 nesie názov Belvedere 21.
Pri jednom zo vstupov do záhrady, od stanice metra Wien Quartier Belvedere Bahnhst, sú za sklom umiestnené dve diela ako spomienka na vybúrané domy a 1.viedenskú južnú železničnú stanicu (Sϋdbanhof), ktorá fungovala v rokoch 1873/74 - 1955. Ide o torzo karyatídy z 2.poschodia hlavnej fasády od sochára Franza Melnitzkého. Odev ukazuje silne znečistené zvyšky pôvodnej farebnej verzie. V druhej sklenenej kocke sa nachádza časť stĺpa.
Pozdĺž ulice Arsenalstrasse sú v parku umiestnené 4 kovové sochy od rakúskych umelcov. V parku sú aj ďalšie sochy, zvlášť nápadná je socha slona. Nejaké sochy sa nachádzajú aj pri budove Belvedere 21 zo strany od parku.
Páčilo sa nám, že v záhrade bola vo veľkom zastúpená aj voda v podobe viacerých jazierok s vodotryskom. Tieto sú miestom kde možno uvidieť vodné vtáctvo, hlavne kačice. Videli sme aj zamestnancov, ktorí na vozíku viezli krmivo pre vtákov a sypali ho pri jazierka. O park sa Viedenčania príkladne starajú. V lete tu vraj funguje aj letné kúpalisko pre deti. V tejto časti parku sme neboli, len sme z diaľky videli detské ihrisko.
Po poprechádzaní sa po Švajčiarskej záhrade sme ešte zamierili do blízkych záhrad zámku Belvedér, ktorý dal postaviť princ Evgen Savojský. Obe záhrady slúžia všetkým obyvateľom a návštevníkom Viedne. Záhrada okolo zámku Belvedér je plná cudzincov, naproti tomu v Španielekej záhrade je oveľa menej ľudí, myslím si že sem chodia skôr miestni obyvatelia. Táto záhrada je tichšia a je tu viac zelene, v ktorej sa dá oddýchnuť na lavičkách a v lete tu nie je také teplo ako v záhrade pri zámku Belvedér.