Románský kostel Haluzice

Obec Haluzice sa nachádza severovýchodne v Bošackej doline v bielych Karpatoch, na území Západného Slovenska v Trenčianskom kraji v okrese Nové Mesto Nad Váhom.

Najstaršou historickou pamiatkou obce Haluzice je románsky kostolík, ktorý postavili v roku 1240 na mieste nad dnešnou obcou, ktorého súčasťou bol i obranný múr a vstupná veža so strieľňami. Je to zrúcanina neskororomanského jednoloďového kostolíka s polkruhovou aspidou a severnou sakristiou.

Prvá písomná zmienka o tomto haluzickom opevnenom kostole je z roku 1299, z doby, kedy bol dobytý kráľovským vojskom Matuša Čáka. Opevňovanie kostolov v časoch vrcholiaceho stredoveku nebolo žiadnou zvláštnosťou. Obranný múr je zo 16. storočia. Dôvod prečo postavili tento múr bol fakt, že v okolí sa nenachádzal žiadny hrad alebo hradisko, miesto, ktoré by v núdzi poskytlo ochranu. V ďalších rokoch bol najskôr goticky a potom aj renesančne upravený. Keďže bol v minulosti jedinou pevnou stavbou v širokom okolí, stával sa pre obyvateľstvo jediným ochrancom pred útokmi nepriateľských vojsk, ale chránil ľudí aj pred pohromami, ako napríklad povodňami a silnými búrkami. Toto miesto slúžilo tiež na miestné verejné zhromaždenia a občas sa tu konali trhy.

Začiatkom 16. storočia došlo k predlženiu lode smerom na západ, okna v jeho južnej stene boli zväčšené a goticky upravené. Zmenou bol i vstup do kostolíka, jeho pôvodný v južnom portáli bol zamurovaný, nahradil ho nový vstup v západnom priečelí. Počas povstania v rokoch 1540 až 1620 a ešte krátko na začiatku 18. storočia počas povstania Františka II. Rákociho kostol používali protestanti. Katolíci získali kostol späť v roku 1708 a slúžil ako farský kostol.

Sošku Madony z konca 15. storočia z haluzického kostola premiestnili do kostola v Beckove na začiatku 18. storočia, a je to asi jediná vec, ktorá sa z interieru kostola zachovala. Dodnes je uložená v beckovskom kostole.

Kostol slúžil veriacim do začiatku 19. storočia. Po roku 1810, kedy cirkev pre jeho zlý stav v ňom zakázala slúžiť omše, bol už opustený a postupne začal chátrať. Opravy tohto kostola prebiehali až v roku 1968, podarilo sa zachrániť jeho obvodové múry. Od roku 2013 sa tu realizuje vďaka aktivitám dobrovolníkov obnova a výskum.

Z romanského obdobia sa zachovala aspida a jej dve okná, víťazný oblúk a zamurovaný južný vchod do lode.

V blízkosti kostola je Haluzická tiesňava, ktorá vznikla eroznou činnosťou haluzického potoka. V minulosti sa do tejto priepasti zrútila aj časť opevnenia kostola, roklina svojím postupným zväčšovaním i naďalej ohrozuje opevnenie kostola. Z kopca, kde je kostolík je pekný výhľad na povodie Váhu a Beckovský a Trenčianský hrad.

Aj keď ide len o zrúcaninu kostolíka, spolu s opevnením a jednou vežou pekne vynikne na zelenej tráve. Toto miesto priam láka v lete k oddychu a trampov snáď aj k prenocovaniu, ale zakladanie ohňa a prespanie je tu zakázané. Toto miesto patrí cirkvi a tá sa stará aby bola pokasená tráva a aby si návštevníci z tohto kľudného miesta odnášali len pekné spomienky. Kostolík a jeho okolie je jednoduchým pekným miestom, a to bol možno i dôvod, že na tomto mieste v roku 2002 jeden mladý pár uzavrel manželstvo. Kostolík krásne vyzerá aj z neďalekej rozhľadne nad obcou Haluzice.

Za múrmi kostolíka je starý cintorín. V ich blízkosti je pri lipe postavená zvonička. My sme toto miesto navštívili 23. 11. Dôkazom že tohto roku to nie je s počasím v poriadku boli rozkvitnuté jadody neďaleko zvoničky.