Loading...
Kaštieľ v Seredi je klasicistický, postavený v prvej polovici 19. storočia, koncom 19. storočia bol prestavaný.
Kaštieľ stojí na mieste, kde stál v dávnej minulosti hrad, pevnosť Šintava. Na tomto mieste už niekedy na prelome 11. a 12. storočí stál kamenný hrad s hranolovitou viacpodlažnou vežou. Hrad bol chránený vodnou priekopou, kamenným múrom a vchádzalo sa mostom. Bol vystavaný ako významný strategický objekt na brode cez rieku Váh na križovatke dôležitej obchodnej ceste spájajúcej juhovvýchodnú a severnú Európu už od praveku. V roku 1251 sa uvádza, že pri hrade bola zriadená aj mýtnica na výber mýta za prechod. Asi v 13. storočí bolo okolie veže obstavané novou kamennou hradbou v pôdoryse tvaru štvorca o rozmeroch 35 x 35 metra. Pevnosť koncom 14. storočia poškodil požiar, po ktorom vybudovali nové, väčšie kamemnné opevnenie okolo staršieho z 13. storočia o rozmeroch 65 x 65 metra s padajúcim mostom a vstupnou bránou. Na začiatku 17. storočia došlo k ďalšej prestavbe hradu, nové vonkajšie opevnenie Thurzovci rozšírili v pôdoryse na 120 x 120 metra. Vybudonali ho podľa talianského systému obranných stavieb ako jednu z najmodernejších renesančných pevnosti. Poslednou prestavbou opevnenia hradu previedli Esterháziovci, jej súčasťou bola aj úprava hviezdicovej vodnej priekopy. Z tohto štvorbokého bastiónového opevnenia s nárožnými bastiónmi sa dodnes zachoval iba jeden bastión, ktorý spája dve krídla súčastného kaštieľa. V roku 1742 Matej Bel hovoril o prestavbe hradu na kaštieľ a štvorbastiónova pevnosť sa v priebeho troch storočí postupne zmenila na barokový a neskôr klasicistický kaštieľ. S hradom je v histórii spojované aj meno Anny Roziny Listiusovej, vdovy po palatínovi Stanislavovi Thurzovi. Mala byť ,,menšou Báthoryčkou" a nechala zavraždiť niekoľko svojícj poddaných a na hrade zriadila aj ,,Hlavný stan čarodejníc".
Kaštieľ je dvojpodlažnou stavbou, vznikol spojením dvoch krídiel vonkajšieho hradu a to západného krídla s bastiónom a južného krídla. Opevnenia hradu boli postupne rozobrané a vodné priekopy zasypané. V 40. rokoch 19. storočia sa ešte uskutočnila posledná väčšia prestavba kaštieľ, v ktorej, aj keď vo veľmi poškodenom stave zostal až dodnes. V roku 1860 sa stala po Esterháziovcoch novým majiteľom kňažná Angeliqua de Alsacade Hénin de Brienen, ktorá panstvo odkúpila. Ďalším majiteľom, ktorý sereďské pánstvo v roku 1912 odkúpil bol barón Henrich Ohrenstein, ktorý pochádzal zo židovskej rodiny z územia Vojvodiny v Srbsku. Keďže sa členovia rodiny Ohrenstein hlásili k židovskej národnosti, dotkli sa ich protižidovské opatrenia počas druhej svetovej vojny a ich majetok prevzal Štátny pozemkový úrad. Devastáciu kaštieľa začali nemeckí vojaci, keď sa doň nasťahovali v roku 1944, pokračovala po nich armáda ruská, ktorá si z kaštieľa zriadila poľnú nemocnicu. Kúrili parketami, vzácnymi knihami a ďalším dreveným zariadením kaštieľa, pustili sa aj do vyrúbavania vzácnych stromov v parku.
Po roku 1948 celý majetok prešiel do rúk štátu, od roku 1949 ho prevzal novozriadený okres Sereď. Časť kaštieľa používala mládež ako divadelnú sálu, v roku 1962 používala niektoré priestory Stredná odborná škola a od roku 1968 tu zriadili aj Dom deti a mládeže. Divadelná sála sa po roku 1969 stala vinárňou, v roku 1986 sa začala rekonštrukcia kaštieľa, po roku 1993 prešiel do majetku mesta, to ale o kaštieľ úplne stratilo záujem, neskôr sa ho snažilo predať za korunu, ale už ho nikto nechcel.
Dnes má o záchranu a obnovu kaštieľa snahu Občianské združenie Vodný hrad. V rokoch 2011 - 2013 sa podarilo obnoviť interier jednej časti bývalého hradu Šintava - bastiónu. Kaštieľ mal celkovo 64 miestnosti a chodieb. Hlavnými priestormi boli tzv. Letný salón, Letná obyvačka, Strieborná izba, Grófkina spálňa, Grófkina obliekáreň, Žltý a Knižnicový salón, v ktorom sa nachádzalo 1032 knih. Bohužiaľ, z vnútorného zariadenia kaštiela sa takmer nič nezachovalo.
Okolie kaštieľa tvorí bývalý anglický park. Prvé úpravy parku v okolí kaštieľa sa začali v 18. storočí, bol rozdelený na dve časti, na hospodársku a okrasnú.V parku je mnoho starých stromov, jedným z nich je aj unikátny, veľmi vzácny 300 ročný orech čierny, ktorý patrí medzi najväčšie v Európe. Okrem tohto stromu v parku rastú prevážne domáce dreviny, ako napríklad javor, lipa, gaštan, jaseň, hrab, borovica a smrek. Jeho výška je 25 metrov a onvod kmeňa je 620 centimetrov.
V parku sa nachádzajú aj dva pamätníky, je to pamätník Obetiam holokaustu, tvorí ho niekoľko hranolovitých stĺpov a štyri spojené mramorové obdĺžníky v pôdoryse štvorca. Na troch sú vytesané postavy, na štvrtom je nápis . ,,Mysli na posledný výkrik a bôľ obetí, život ktorých nám zničila fašistická zloba,,. Druhým je pomník Obetiam SNP. Na hornej mramorovej doske je nápis ,,Padlým hrdinom SNP občania mesta Sereď ,, a mená týchto obetí, v podstavci je doska s nápisom vo francúžštine. Je to tabuľa vďaky od partizánov z Francúzka Vojtechovi Stoklasovi, sereďskému pekárovi, ktorý im poskytol pomoc pri prechode do SNP. Zaplatil za to aj so svojou manželkou Štefániou životom v koncetračnom tábore v Saschsenhausenu.