Loading...
Mesto Sereď, s takmer 18 000 obyvateľmi leží v juhozápadnej časti Slovenskej republiky v Podunajskej nížine na pravom brehu rieky Váh, s ktorou je jeho existencia úzko spätá.
Váh v minulosti nebol zregulovaný a v Seredi sa na rovinatej nive rozlieval do nespočetných ramien. Na jednom z ostrovov podľa zmienky v starých kronikách už v 9. storočí vznikol stražný hrad, ktorý sa neskôr zmenil na mocný hrad Šintava. Sereď sa stala dôležitou hraničnou obcou nitrianskej a bratislevskej župy a patrila k obchodnej ceste z Budína do Prahy, takzvanej Pražskej cesty.
Takže história Serede je bohatá a počas návštevy toho mesta sa o jej minulosti dá dozvedieť aj formou návštevy Mestského múzea. Mestské Múzeum v Seredi, ktoré vzniklo z iniciatívy občanov mesta Sereď patrí medzi mladšie múzea, otvorilo ho 15. decembra roku 2004. Zriaďovateľom Mestského múzea je mesto Sereď a prevádzkuje ho Dom kultúry a Občianské združenie Vodný hrad v Seredi. Múzeum sídli na ulici M. R. Štefanika vo Fándlyho fare, v historickej budove bývalej rímskokatolíckej fary, v ktorej v rokoch 1778 - 1780 pôsobil známy bernolákovský spisovateľ Juraj Fándly. Tomuto rímskokatolickému kňazovi, slovenskému národnému buditeľovi a spisovateľovi občania Serede na budove dnešného múzea 27. 10. 1991 odhalili pamätnú dosku.
Stála expozícia múzea sa skladá z niekoľkých častí. Jednou z nich je Predhistória sereďského regiónu - zobrazuje archeologické nálezy v okolí Serede z čias od doby ľadovej až po zánik Veľkomoravskej ríše, príchodu prvých Avarov, Slovanov, Starých Maďarov a vznik Uhorska.
Hlavná expozícia sa venuje starému, už neexistujúcemu Šintavskému hradu, ktorý stál na dnešnom okraji mesta, u rieky Váh.Hrad bol neskôr prestavaný na kaštieľ je expozícia na nádvorí múzea. V priestore tohto nádvoria je zakonzervovaná časť základu stredovekého kostola zo 14. storočia, vedľa je novoveká farská studňa s vodnou hladinou v hĺbke 6,5 metra. Zaujímavosťou v záhrade je aj vystavená súkromná zbierka tehál od Dušana Irsáka, ide o pálene tehly z obdobia od renesancie až po súčastnosť. Vystavené sú tu aj kamene z vážskych vodných mlynov, liatinový stĺp vyrobený v Seredi niekody okolo roku 1910
U vchodu do budovy múzea je umiestnená socha biskupa Štefana Moysesa, biskupa a prvého predsedu Matice Slovenskej. Na nádvorí od roku 2011 je zasadená aj ,,Fándlyho" jabloň z Naháča. ,,Fándlyho" jabloň je nekvitnúca jabloň, prírodným kultúrnym dedičstvom Slovákov a spomienkou na prírodovednú činnosť spisovateľa Juraja Fándlyho. Ide o nekvitnúcu jabloň , ktorá nema korunné lupienky, ale zmnožený kalich a plodolisty, jabĺčka vznikajú bez semien.
V lete sa na nádvorí konavajú koncerty džezovej a komornej hudby.
V dobe, kedy som múzeum navštívil sa tu konala aj veľmi zaujímava výstava ,,História prvej konskej a parnej železnice v Seredi, 1846 - 1876 - 2016". Nachádzalo sa tu množstvo map, historických dokumentov, fotografii a aj modely, ako ,,koňka" vyzerala. V múzeu som bol vtedy iba jediný návštevník a pani, ktorá ma múzeom prevádzala mala z histórie múzea a železnice veľké vedomosti a určite to nie je iba jej zamestnanie, ale aj jej veľká záľuba, takže klobúk dole. S fotením v interieru to bolo už o niečo horšie, ale dohodli sme sa na niekoľkých snímkoch.
Múzeum je otvorené v utorok - sobota, október - apríl 09:00 - 17:00 a mái - september 10:00 - 18:00.
Základné vstupné je dospelí 1 euro, deti, študenti 0,65 eura, dôchodcovia 0,65 eura a zdravotne postihnuté osoby zdarma.