Teplice - kostol sv. Alžbety Uhorskej

Turistické cíle • Kostel

kostol sv. Alžbety Uhorskej ( Durínskej )

klenba nad vchodom pod vežou

priestor pred schodiskom

priečelie

priestor pod vstupom do kostola

nápis o stavbe kostola

nápis s letopočtom 1864 - 1877

vchod do kostola

reliéf nad vchodom

priečelie kostola

kostol - pohľad na hlavný vchod

rozetové okno

socha sv. Alžbety Uhorskej starajúca sa o chorého

kostol sv. Alžbety

Nahrát moje fotografie

Vstoupit do fotogalerie (40 fotografií)

Farný kostol sv. Alžbety Uhorskej v mestskej časti Teplic v Šanove je krásnou sakrálnou novogotickou stavbou.

Základný kameň kostola položili 18. novembra 1864, udáva sa to na pamätnej doske pod schodiskom kostola. Výstavba kostola bola vecou prestíže, Šanov bol v tej dobe samostatnou kúpeľnou obcou susediacou s kúpeľným mestom Teplice. Radní obce Šanov sa usilovali získať povyšenie obce na mesto a k tomu bolo potrebné vybudovať aj kostol, ktorý obec dovtedy nemala.

Medzi hlavných iniciátorov výstavby nového kostola bol majiteľ teplického panstva Edmund Clary-Aldringen. Projekt pre výstavbu kostola zhotovil známy architekt Henrich von Ferstel a ako hlavný stavebný materiál použil režné tehlové murivo, lomový a pieskovcový kameň. Výstavba kostola v novogotickom slohu prebiehala v rokoch 1864 - 1877. 30. septembra 1877 ho posvätili sv. Alžbete Uhorskej, uhorskej princeznej.

Alžbeta sa narodila v roku 1207 uhorskému kráľovi Ondrejovi II. a jeho manželke Gertrude Meranskej, bola sestrenicou českého kráľa Václava I. a jeho sestry sv. Anežky Českej. Vydala sa za durynského vojvodu Ludvíka, následne ovdovela a odvtedy sa až do svojej smrti venovala pomoci chudobným. V Marburgu postavila špitál, kde každodenne chorých ošetrovala, varila im a starala sa o nich. Život tejto zbožnej vojvodkyne vstúpil do pozornosti a už v roku 1235 ju pápež Gregor IX. kanonizoval za svätú. Je patrónom nemocníc, umierajúcich detí, zdravotných sestier, bezdomovcov a ďalších.Zomrela 17. novembra 1231 vo veku 24 rokov na mor alebo fyzické vyčerpanie.

Kostol je trojloďovou stavbou s predsieňou o dĺžke 44 metrov a šírke 20 metrov, presbytériom a hranolovitou vežou. Hlavná loď, ktorej krížová klenba je vo výške 14 metrov má kapacitu 130 miest na sedenie, je pokrytá sedlovou strechou.

Interiér kostola má novogotický oltáre a kazateľnicu zhotovili ho podľa návrhu lineckého majstra Engelberga Westreichera. Vzácne varhany s organom zhotovil Josef Breinbauer z rakúskeho Ottensheinu u Linza.

Priečelie kostola, pred ktorým je predsunuté kamenné schodsko zdobí rozetové okno a socha sv. Alžbety Uhorskej (Durínskej), ktorá sa stará o chorého.

Vežu ku kostolu pristavili neskôr, v rokoch 1886 - 1888 podľa plánov architekta Hermanna Riewela, je hranolovitá, v stednej časti má mohutné zvukové okná pre zvony, v hornej časti sú v trojuholníkových štítoch umiestnené ciferníky hodín.
Stecha je šíhla, ihlanovitá, bez kríža má výšku 44 metrov. Vo veži sa dnes nenachádzajú žiadne zvony, všetky boli zrekvírované počas dvoch svetových vojen.

Kostol je postavený severne nad Zeyeroným námestím u ulice Karla Čapka. Patrí pod rímskokatolícku farnosť Teplice-Šanov, teplický vikariát a litoměřickú diecézu.

Pri písaní článku som si spomenul na Modrý kostol v Bratislave zasvätený tiež Alžbete Uhorskej (Durínskej) ako aj na peknú sochu sv. Alžbety v záhrade pod Bratislavským hradom.