Teplice - pomník rodáka Julia Payera
Mestá a obce by si mali pamätať na svojich slávnych rodákov a pripomínať si ich. Mesto Teplice 19. decembra 2017 odhalilo pomník jednému z najslávneších rodákov, Juliovi Payerovi. Počas prechádzky mestom Teplice som si pozrel tento pomník a musím priznať, že som dovtedy nevedel, kto bol Julius Payer. Dozvedel som sa, že bol ,,turista,, - horolezec, polárnik, objaviteľ, dôstojník, kartograf, maliar.
Julius Johannes Ludovicus von Payer sa narodil v Rakúsko - Uhorsku v Šanove u Teplic 2. septembra 1841. Jeho rodný dom sa vtedy volal u Jitřenky, dnes je to Dům Payer. Otec Juliusa bol bývalý dôstojník a želal si, aby syn šiel v jeho šľapajách a preto ho dal na kadetské štúdium, najskôr do Krakova a následne do Viedne. Po úspešnom ukončení štúdia na vojenskej akadémii ho v roku 1859 zaradili k posádke 36. pešieho pluku Rakúsko - Uhorskej armády, ktorá operovala v oblasti severného Talianska. Jeho úlohou bolo mapovanie v oblasti južných Álp a z Juliusa sa počas plnenia úloh stal výborný alpinista, zdolal viac než 100 vrcholov, z toho 43 bolo prvovýstupov. V Taliansku pôsobil niekoľkoročne a za účasť v bitke u Cutozzy v roku 1866 získal aj vyznamenanie.
Neskôr vyučoval aj na vojenských školách, išlo hlavne o zemepis.
Už ako známy horolezec a kartograf bol v roku 1869 bol oslovený nemeckým geografom Augustom Petermanom, aby sa stal členom nemeckej polárnej expedície na pobreží Grónska. Julius Payer sa tejto výpravy zúčastnil. Vyplávali z nemeckého prístavu Bremerhaven na dvoch lodiach Hansa a Germania po Severnom mori smer severovýchodné pobrežie Grónska. Počas zlých poveternostých podmienok sa v hmle lode neplánovane rozdelili, Hansa nakoniec v ľade zamrzla, po niekoľkých mesiacov ju sila ľadu rozdrtila a z polánikov sa stali trosečníci. 14 námorníkov na plávajúcom ľade prežilo 200 dní, nakoniec po plavbe na tejto ľadovej kryhe sa dostali až k prístavu Frederiksdal, kde ich z tohto utrpenia na pevninu dopravili na člnoch. Loď Germania, na ktorej sa plavil aj Julius Payer mala viac šťastia, pokračovala plánovanou trasou a Payer splnil úlohu - úspešne zmapoval grónske pobrežie okolo 74.- 77. rovnobežky, územie na ktorom dovtedy ešte nikto nebol. Po návrate mu bol udelený rakúsky Rád železnej koruny.
V roku 1873 bol účastníkom rakúsko - uhorskej polárnej expedície na východ od Špicberk medzi 80. a 82. stupňom severnej šírky. V tejto expedícii bolo niekoľko Čechov, objavili vtedy do tej doby neznáme súostrovie, ktorému dali polárnici názov Zem Františka Josefa.
V roku 1876 ho cisár František Josef I. povýšil do rytierského stavu.
V roku 1877 sa Payer oženil s Fanny Kannovou, mali spolu dve deti Alicu a Julesa. V rokoch 1877 - 1879 študoval maliarstvo na inštitúte vo Frankfurtu nad Mohanom, v rokoch 1880 - 1882 pokračoval v štúdiu maliarstva na maliarskej akadémii v Mníchove. V rokoch 1884 - 1890 žil a maľoval v Paríži. V roku 1890 sa rozviedol, presťahoval sa do Viedne, kde ešte založil maliarsku školu pre ženy.
Po mozgovej mŕtvici z roku 1912 bol čiastočne ochrnutý, zomrel pravdepodobne na infarkt 19. augusta 1915 v rakúskom Bled, pochovali ho na Viedenskom ústrednom cintoríne.
Pomník J. Payerovi v Teplicích tvorí podstavec o rozmeroch približne 4 x 3,4 metra, ktorý má pripomínať ľadovú kryhu. Na tomto žulovom podstavci je 80 centimetrová bronzová busta slávneho rodáka. Autorom tohto diela je svetoznámy sochár, maliar, grafik, autor mnohých filozofických esejí profesor Jan Koblasa. Rodák z Tábora, ktorý v 50. rokoch minulého storočia vyštudoval pražskú Akademiu výtvarných umení sa bohužiaľ odhalenia svojho posledného diela už nedožil, zomrel v nedožitých 84 rokoch.