Topoľčianky - kaštiel a anglický park

Cieľom nášho výletu bol Topoľčiansky kaštiel a park. O kaštiely ( zámku ) sme vedeli asi toľko : bolo to sídlo československých prezidentov. Rád tu trávil voľné chvíle ale aj pracoval hlavne náš prvý preziden T.G.Masaryk.

Anglický park :

Zaparkovali sme až pri Loveckom zámočku, ktorý nás upútal svojou novotou a pekne upraveným priestranstom okolo neho. Od zámočku sme išli krajom anglického parku. Aj tu sme videli prevedené úpravy. Ako sme sa neskôr dočítali partia dobrovolníkov sa asi pred dvoma rokmi pustila do úpravy a obnovy parku. Sme jej za to vďační. Tento anglický park má rozlohu 30 ha. Pochádza zo 16.-.17. storočia. Ide o chránené krajinné územie s bohatou dentrologickou zbierkou. Je jedným z najkrajších krajinárskych parkov na Slovensku. V parku sa nachádza viac ako 200 druhov drevín, z ktorých najstaršie majú 250 - 300 rokov. Prvé stromy tu vysadila grófka Alžbeta Rákociová. Najväčšiu časť parku vysadil rod Keglevičovcov.

K najvzácnejším stromom patrí sofora japonská v centrálnej časti parku, pred zámkom je sekvojovec mamutí a dub letný stĺpovitý. Mnohé stromy sú v ohrození a tak by potrebovali odzdraviť, ale to predstavuje nemalé financie. Počas našej návštevy sme videli jeden strom oplotený, tak nevieme či išlo o nejaký vzácnz strom alebo či na ňom nerobia "ozdravovaciu kúru". Pri niektorých stromoch boli aj cedulky s názvami, ale pri tomto cedulka nebola. Zaujalo nás ginko, ktoré síce podľa listov poznáme, ale jeho plody sme ešte nevideli ( viď foto ). Zaujímavý bol aj strom nie veľkého vzrastu, ale upútali nás na ňom bordové listy a veľké bordové čerešne. Pravdepodobne išli o nejakú okrasnú čerešňu ( tiež pri nej nebola cedulka s názvom ).

Súčasťou parku sú aj štyri umelé jazierka, fontány, sochy a tri bronzové sochy od Alojza Stróbla - jeleň, diviak a medveď, ktoré sme videli pri Loveckom zámočku. Zvlášť nás zaujalo pekne upravené jazierko pri kaplnke. Labutie jazierko ani medvedie jazierko sme nevideli, boli vo vzdialenejšej časti parku.

K zámku ( kaštielu )sme prišli z bočnej strany. Hlavný vchod je cez najnovšiu časť zámku - klasicistické priečelie. Cez hlavný vchod cez akúsi vstupnú halu sme sa dostali na gotickorenesané nádvorie s fontánou, trávou, stromami v tvare gulí, lavičkami. Tri renesančné časti od roku 1951 slúžia ako hotelová časť a v južnom klasicistickom krídle je umiestnené múzeum.

Zámok v Topoľčiankach je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1970. V rokoch 1923 - 1951 slúžil ako letné sídlo prezidentov Československej republiky. Veľmi rád sem aj so svojou rodinou chodil T.G.Masaryk. posledným prezidentom, ktorý využíval tieto priestory bol Antoním Zápotocký.

V súčastnosti kaštieľ slúži pre rekreačné pobyty a usporadúvanie rôznych spoločensko-kultúrnych podujatí. konajú sa tu sympózia, tvorivé dielne umelcov, svadby.

Stála expozícia je zameraná na dobový nábytok a na bytové doplnky ( obrazy, hodiny, keramika, porcelán, koberce ). Je tu tiež zbierka zbraní. V múzeu je jedna z najväčších zbierok karamiky na Slovensku. Najviac je zastúpený porcelán Meissen, viedenská, berlínsky, anglický,čínskyˇ, v menšom množstve taliansky,maďarský,nemecký. Z českého porcelánu je zastúpený porcelán z Karlových Varov, Slavkova, Starej Role, zo Slovenska potom keramika habánska a stupavská.

Zaujímavá je aj knižnica, ktorá má vyše 14.000 zväzkov. Knižnicu založil Ján Keglevich. On dal zbúrať jedno krídlo a postaviť nové v roku 1825, ked bola prestavba prevedená sem dal postupne previesť 10.000 kníh. Po ňom dopĺňali ešte knižnicu jeho syn Štefan a arcivjvoda August Habsburg do roku 1918. Nachádza sa tu aj prvá slovenská gramatika - Grammatica slavica od Antona Bernoláka, vydaná v roku 1790 v Bratislave a tiež vzácny exemplár Kralickej biblie - pražské vydanie z roku 1613.

Múzeum sa nachádza v južnom klasicistickom trakte, ktorý je považovaný za jeden z najkrajších a najčistejších architektonických prejavov klasicizmu na Slovensku.

Z histórie zámku :

prvá zmienka o Topoľčiankach je z roku 1293, kedy tu asi 300 rokov žil rod Topoľčianskych ( v roku 1990 sa pri archeologickom výskume objavili základy najstaršej kamennej architektúry z 13. storočia ). Kaštiel stojí na mieste gotického vodného hradu a neskoršej renesančnej pevnosti, ktorá bola výrazne prestavaná v 16. a 17. storočí. V 16. st. aj napriek dobre vybudovanej obrannej pevnosti, hrad dobyli Turci a preto na jeho mieste v 17.st. postavili renesančny kaštieľ ako ho môžu návštevníci vidieť dodnes. Úpravu renesančného zámku uskutočnil vo veľke miere gróf Ladislav Rákoczi spolu so svojou manželkou Alžbetou, rod. Grófkou Bánffy. Svedčí o tom aj erb nad východnou bránou s nápisom z roku 1662. V tom istom čase bola postavená aj Zámocká kaplnka v severozápadnej bašte. Od roku 1686 je kaplnka významným pútnickym miestom na Slovensku. V polovici 18.st. za vlády Márie Terézie sa majiteľmi stali grófi Kelglevichovci, ktorí ho vlastnili do roku 1890. A práve Ján Keglevich dal začiatkom 19.st. zbúrať južné renesančné krídlo a v rokoch 1818 - 1825 dal postaviť podľa projektu architekta Alojsa Pichla klasicistické krídlo ( v ňom je dnešné múzeum ). Moderný a udržiavaný zámok sa stal od roku 1890 letným sídlom Habsburgovcov. Všetky exponáty tu pri svojom odchode v októbri 1918 zanmechali poslední majitelia - arcivojvoda Jozef August Habsburg s manželkou, vnučkou cisára Františka Jozefa I. Od roku 1923 do 1951 bol zámok letným sídlom prezidentov republiky.

My sme si prezreli časť anglického parku a prešli sme cez hlavný vchod s klasicistickým priečelím na gotickorenesančné nádvorie. Chviľku sme si tu posedeli, pofotili a vyšli okolo recepcie ( tu mali asi predávať vstupenky ) bočným vchodom.

Je možnosť 45 minútovej prehliadky v klasicistickom zámockom krídle, ale akosi sme jednak nezistili kde je recepcia a potom ani všetcia členovia rodiny nemali záujem o prehliadku. Manželka bola na zámku v časoch minulých počas školského výletu. Pamätá si že tam bola zbierka porcelánu a tiež spomínali sprievodcovia pobyt prezidentov, hlavne T.G.Masaryka.

Doma sme sa z internetu dozvedeli ceny za vstupné : od 3,80 € dospelí a zľavné od 2,50 €. Trocha nás sklamalo, že na dverách bolo len napísané, vstupné na recepcii a v akých hodinách sú vstupy, ale o výške tu nebola zmienka. Je pravda, že my sme nemali ani o prehliadku záujem, ale keby nás niečím nalákali, možno by sme vstúpili...