Trenčianska Závada - kaplnka Panny Márie Fatimskej

Kaplnka Panny Márie Fatimskej - leží v krásnej oblasti Bielych Karpát. Z Nemšovej pokračujete do Ľuborče a ďalej dolinou až do Trenčianskej Závady.

" Všetci sme pútnici. Niektorí z nás sú od cieľa ďalej, iní bližšie, " hlása citák na tabuli č. 19 náučného chodníka - Náučný poľovnícky a lesnícky chodník Nemšová - Ľuborčianska dolina.

Ďalej sme sa z návesnej tabule dozvedeli, že kaplnka vznikla ako poďakovanie Panne Márii za to, že ochránila ľudí z okolia počas II. svetovej vojny, hlavne počas prechodu frontu týmto krajom, keďže takmer všetci obyvatelia boli evakuovaní v Trenčianskej Závade a okolitých horách, kde sa ukrývali pred vojnovým nebezpečenstvom.

Podobne ako Fatima v Portugalsku aj obec Trenčianska Závada bola uchránená od hrôzy vojny. Po skončení vojny vďační obyvatelia Trenčianskej Závady a širokého okolia ďakovali za ochranu Blahoslavenej Panne Márii. Na pamiatku tejto pomoci sa rozhodli postaviť kaplnku Panne Márii Fatimskej, ku ktorej sa počas vojny utiekali v modlidbách a prosili ju o pomoc.

Základný kameň bol posvätený 18. mája 1947. Najväčšiu zásluhu na vystavaní kaplnky má pán kaplán Jozef Hanko, ktorý bol kaplánom v Nemšovej v rokoch 1946 - 1950. Kaplnku postavili predovšetkým veriaci z Trenčianskej Závady, ale značne prispeli aj ostatní obyvatelia nemšovskej farnosti. Prvý príspevok dal zachránený Rus Ondrej Kačurin z Moskvy. Dňa 14.8.1949 na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie (15.8.), bola vysviacka novej kaplnky.

Kaplnka je postavená na vyvýšenom mieste, na kopčeku. Vo veži kaplnky sú dva zvony. Menší ( umieračik ) má meno Mária, pochádza zo starej zvonice, ktorá stála kedysi v strede obce. Väčší zvon má meno Jozef. Bol zakúpený roku 1949 z finančnej zbierky veriacich.

Hlavný oltár kaplnky so sochou Panny Márie a troch detí - pastierov z Fatimy, zhotovil sochár a maliach Michal Papiernik z Nemšovej. Ako modely postáv detí kaplán Hanko vybral deti z najpočetnejších rodín. Sochu panny Márie zhotovil sochár podľa fotografie z Fatimy.

Zásluhou pána kaplána Jozefa Hanku sa Trenčianska Závada stala pútnickým miestom. Púť do Trenčianskej Závady sa koná vždy v nedeľu po 13. máji a po 13. októbri.

Kaplnku sme navštívili za krásneho slnečného počasia. Na kopčeku pred kaplnkou sú Lavičky, ktoré pozývajú k oddychu aj zamysleniu. Kaplnka bola zatvorená, ale keďže dvere boli drevené, vyplnené sklom, mohli sme nahliadnúť dovnútra. Kaplnka bola zaliata slnkom, čistá, vkusne upravená. Pri kaplnke je misijný kríž, za ňou cintorín. Pred kaplnkou je položený starý drevený kríž. Nedá mi nenapísať aj druhý citát z návesnej tabule : " Láskavé a dobré slovo je tiež skutok. "

Kaplnka nám pripomínala kostolík nad Oščadnicou, ktorý stojí na kopci nad obcou a je zavŕšením krížovej cesty. Oba boli postavené v povojnových rokoch. Oba sú jednoduché, malé, vkusne zariadené, ležiace v lone prírody.

K tejto kaplnke sme sa vybrali na odporúčanie našej známej z Nemšovej. A neľutovali sme. Práve naopak. Príroda okolo Trenčianskej Závady je krásna. Objavili sme tu nový Náučný chodník, ktorý je dlhý 8,5 km a má 20 zastávok. Povedali sme si, že raz musíme túto trasu absolvovať.