Trenčín - Mierové námestie po rekonštrukcii
Mesto Trenčín je jedným z ôsmych krajských miest Slovenska. Leží na brehu rieky Váh a jeho dominanta Trenčiansky hrad sa vypína na skale nad mestom. A práve krásny pohľad na hrad je bonusom, ktorý Mierové námestie poskytuje jeho návštevníkom.
Niečo z histórie námestia :
Na mieste dnešného námestia vznikla ešte v roku 1111 podhradská osada, ktorá vytvorila prvý tvar dnešného námestia. Bolo to na historickej ceste, ktorá spájala Moravskú bránu cez Považie s údolím rieky Nitry. Dnešný tvar dostalo námestie v polovici 15. storočia, kedy boli na jeho koncoch postavené mestské brány ako súčasť opevnenia. Dolná brána stojí dodnes, Horná brána pri Trenčianskom múzeu už neexistuje.
Na námestie sa dá dostať zo viacerých strán. Opíšem cestu od železničnej stanice cez park k hotelu Elizabeta a odtiaľ popri hoteli okolo budovy Trenčianskeho múzea, bývalého župného domu sa návštevník Trenčína dostane na samotné námestie. Kúsok od múzea sa dá cestou z hradu tiež dostať na námestie. Na Trenčianskom múzeu je tabuľa, ktorá nás upozorňuje že ide o bývalý župný dom, dnes kultúrnu pamiatku. Táto neskorobaroková stavba z roku 1761 s reprezentačnou kongregačnou sieňou s hohatými architektonickými datailmi je od 40 - tych rokov 20. storočia múzeum. Ako dieťa som ho navštívila - nachádzajú sa tu obrazy hlavne miestnych umelcov, prírorovedné múzeum, v pamäti mi utkvel vypchatý, mám dojem že to bol zubor - bol to poriadny kus, niečo z histórie mesta...
Na zemi, pri múzeu, medzi dlažbou sa nachádza bronzová tabuľka s nápisom, že na tomto mieste stávala vodná brána - Horná brána mestského opevnenia, postavená pred rokom 1412.
K budove pri múzeu vyúsťuje Matúšova ulička, ktorou sa dá dostať popri Katovom dome k hradu, ale to už odbočujem od námestia. Práve oproti vyústeniu uličky na námestie sa nachádza budova s predajňou Hudobné nástroje. Tu ma zaujal "cechový erb" - ide o drôteného anjelíka s husličkami. Je to práca novodobých umeleckých drotárov, ktorí nadvädzujú na tradície naších predkov drotárov, ktorý chodila po celom svete a opravovali hrnce.
Od múzea ale ešte lepšie od hudobnín je viedieť až na dolnú časť námestia s jej dominantou - Dolnou bránou. Tá bola tiež súčasťou opavnenia. Pôvodná brána bola nižšia. Dnešná, nadstavaná veža slúži ako vyhliadková veža, z ktorej je pekný výhľad na námestie a samozrejme na hrad.
Celé námestie je lemované jedno alebo dvojpodlažnými budovami, ktoré majú v prízemí obchody. Mnohé dnes často menia majiteľov alebo podnájomníkov. S tých, ktoré tu sú už dlhé roky okrem hudobnín je to napríklad obchod Makyta alebo Dom obuvy, v ktorých nakupovali ešte naši rodičia a starí rodičia. Mnohé obchodíky sú vynovené a veľké zastúpenie majú reštaurácie s letnými terasami.
Námestia má nepravidelný tvar. Jeho konce sú užšie, stred je najširší. Stredná časť námestia prešla viditeľnými zmenami počas rekonštrukcie Mierového námestia. V roku 2016 bola vyhlásená verejná súťaž na kompletnú rekonštrukciu. Realizácia prebiehala v období IV/2017 - V/2018. Autormi boli brnenski architekti z atelieru RAW.
Obnovený bol morový stĺp Najsvätejšej trojice. V roku 1712 ho dal postaviť gróf Mikuláš Ilešházi ako pamätník morovej epidémie, ktorá zúrila v meste v roku 1710.
Vedľa stĺpa pribudla nová fontána Fontána Marka Aurélia s bronzovými tabuľkami pripomínajúcimi dôležité historické dáta spojené s mestom Trenčín.
Najväčšia tabuľka "hlása" udalosti týkajúce sa hradu :
- 1098 - rotunda - najstaršia kamenná stavba na hrade, postavená na mieste veľkomoravského hradiska.
- 1304 - Matúš Čák Trenčiansky prezývaný "Pán Váhu a Tatier"
- 16. storočie - studňa lásky - jedna z najznámejších povestí o tom ako mládenec
Omar aby zachránil svoju milú, tureckú otrokyňu Fatymu, vykopal na hrade hlbokú studňu
Ďalšie tabuľky nás oboznamujú :
- 1224 - Skalka - najstaršie pútnické miesto na Slovensku - vzdialené 6 km od Trenčína
- 1324 - Farský kostol narodenia Panny Márie
- 1412 - Žigmund Luxemburský udeluje Trenčínu výsady slobodného kráľovského mesta
S takýmito cedulkami som sa stretla už v obci Stará Bystrica ( kde sa nachádza pekný Slovenksý orloj ), kde tiež na dlažbe boli medzi kameňmi cedulky s významnými letopočtami, ktoré boli milníkmi pre danú obec. Veľmi sa mi to páčilo!
Dominantou zrekonštruovaného námestia je Fontána Marka Aurélia, kde zaujme návštevníka jeho výrok : PAMATAJ, ŽE KAŽDÝ STRÁCA LEN TEN ŽIVOT, KTORÝ PREŽÍVA A PREŽÍVA TEN, KTORÝ STRÁCA.
Meno Marka Aurélia je tiež späté s týmto územím. V roku 179 tu totiž rímske vojská bojovali a zvíťazili nad germánskymi Kvádmi. Rímsky nápis na hradnej skale v preklade hlása toto : „Víťazstvu cisárov a vojska, ktoré sídlilo v Laugariciu, v počte 855 vojakov II. Légie, dal zhotoviť M. V. Maximianus, legát II. Pomocnej légie.“
Okolo fontány sú rozmiestnené lavičky, tak bola na námestí vytvorená príjemná oddychová zóna.
Smerom k veži je umiestnené nové pódium z tropického dreva.
V dolnej časti námestia pri bráne stojí radnica. Do roku 1933 tu stál renesančný dom rodiny Szerényovcov, pre zlý stav bol zbúraný a nahradený novou budovou od architekta V. Šebova.
Oproti radnici stojí budova Slovenskej sporiteľne z roku 1937 od architrekta F. Silbersteina.
Medzi týmito budovami prechádza krátka Farská ulica, ktorá vyúsťuje do farských schodov, ktoré sa spomínajú už v roku 1541, sú kryté. Pôvodne slúžili na rýchly presun obrancov mesta k hradbám a zbrojnici, neskôr a vlastne dodnes sa využívajú ako spojnica hlavného námestia a kostola Narodenia Panny Márie ako i celého hradného návršia. Na Farskej ulici doteraz pôsobí atmosféra minulých rokov a je i pre turistov veľmi atraktívna.
Na dolnom konci námestia stojí ďalšia dominanta námestia piaristický kostol sv. Františka Xaverského a kláštor. Jezuitský, neskôr piaristický kostol bol vybudovaný v rokoch 1653 – 1657 v ranobarokovom štýle, podľa vzoru kostola sv. Františka Xaverského vo Viedni. Bol to prvý kostol na Slovensku zasvätený sv. Františkovi Xaverskému. Na kostol nadväzuje kláštor. Kostol bol roku 1708 prestavaný vo vrcholnom baroku.
Pred kostolom sa nachádza bronzový model historického jadra mesta. Jeho autorom je akademický sochár Igor Mosný žijúci v Trenčíne. Toto dielko sa mi veľmi páči. Od neho je pekný pohľad na Trenčiansky hrad, takže máte pred sebou vlastne hrady dva. Podobný model mesta som už videla v Trnave.
Čo sa týka rekonštrukcie, tak chodníky sú vytvorené z 1,25 miliona rezaných kociek s rozmermi 6x6 cm. Všetky boli položené ručne spolu s ďalšími 400 000 kockami. Ide o staré kocky, ktoré boli rozobrané, očistené a na čas uložené a potom opätovne vsadené na námestie pri fontánu.
Rekonštrukcia stála okolo 5 milionov €, z toho 2 miliony išli na rekonštrukciu podzemných sieti - voda, plyn, elektrika. Zaujímavosťou je, že mesto nečerpalo financie z Európskych fondov. Staré námestie získalo modernejšiu podobu a viac miesta s lavičkami na oddych.
Mierové námestie bolo roku 1987 po rozsiahlom stavebnom a architektonickom výskume vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu.