Trenčín - Park M.R.Štefánika

Turistické cíle • Park

pohľad na Trenčiansky hrad - dominantu Trenčína a vstup do parku vpravo pri breze • Fotografie (55) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (55 fotografií)

vstup do parku od autobusovej a železničnej stanice

vstup do parku

Vstoupit do fotogalerie (55 fotografií)

Trenčiansky park, ktorý spája železničnú stanicu s historickým centrom mesta Trenčín má už viac ako 150 rokov.

To že má park už toľko rokov ma prekvapilo. Na jar, keď som po dlhšej dobe prechádzala parkom, som si všimla, že je vynovený - nový hlavný chodník, nové lavičky, kvetinové záhony po celom parku. Po parku som išla od podchodu pri hoteli Elizabetha ( bývalý hotel Fatra ) k železničnej stanici. Dočítala som sa, že v roku 2018 park prešiel revitalizáciou - došlo k presvetleniu spodnej etáže parku ( asanácii kríkov ), boli odstránené poškodené dreviny, došlo ku generačnému doplneniu drevín, vzácne druhy stromov boli ošetrené. Došlo k rozšíreniu druhového zastúpenia a k farebnému oživeniu parku - boli vysadené kvitnúce dreviny a kvetinové záhony. Ošetrené boli aj trávnaté plochy.

Všimla som si, že časť parku bola pokosená a časť zostala nepokosená - tu vynikali svojím farebným sfarbením poľné kvety - lúčne zmesi. Ďalším oživením boli kvitnúce záhony pri nových lavičkách. Nechýbali ani odpadové koše. Pozrela som sa aj k detskému ihrisku a hudobnému altánku. Cestou po parku som si všimla aj niekoľko sôch, ktoré tiež skrášľujú trávnatú plochu parku.

Prvé fotografie sú z konca leta 2020 kedy som parkom prechádzala od železničnej stanice a ďalšie fotografie sú z leta 2020, kedy som parkom prechádzala od centra.

Revitalizácia parku začala 31.júla 2018 a trvala tri mesiace. Počas tohto obdobia vysadili dreviny a kríky. 72 % tvorili nové listanaté a 28% ihličnaté stromy. Pre zlý zdravotný stav vyrúbali 59 stromov a 538 m2 krovnatého porastu. Novoposadených stromov je 111, ide o jasene, duby letné, javory, červené lipy, buky, pagaštany, borovice čierne, ale aj okrasné jablone, hrušky, višne, jarabiny a magnólie. Pribudli aj kríky a bolo vysadených 2 098 rastlín do kvetinových záhovov. Lúčne zmesi vysadili do trávnatej časti parku. Orezali 379 stromov a vyfrézovali 150 pňov. Vytvorili aj protihlukovú barieru - zo strany od železnice vysadili buky a od Štefánikovej ulice kroviny a tisy. Celým parkom sa tiahne vynovený chodník. Obyvateľom mesta vraj chýba ešte úprava druhého chodníka, ktorý vedie rovnobežne s železničnou traťou od stanice k umeleckej škole pri križovatke.

Dočítala som sa aj zaujímavosti z histórie parku :

Park založili v rokoch 1860 - 1865 a to na miestach, ktoré boli občas zaplavované a ohrozované riekou Váh. Od začiatku slúžil ako miesto pre oslavy a zhromaždenia. V rokoch 1856 - 1873 toto miesto postihli živelné pohromy, najmä záplavy a tiež ho zničili ustupujúce vojská z Rakúsko - pruskej vojny v roku 1866. Slávnostné znovuotvorenie parku sa konalo v roku 1880.

V rokoch 1888 až do vypuknutia svetovej vojny roku 1914 sa v parku konávali pravidelné koncerty, kde koncertovala na veľkom kruhu vojenská hudba. Okolo bolo viac starších stromov. Najviac pozornosti pútal 105 rokov starý, 34 m vysoký jaseň.

V lete 1894 park postihla katastrofa. Vylial sa Váh, jeho vody sa dostali do koryta Kubranského potoka, ktorý sa v tom čase nachádzal pri parku a teda zalial aj park. Voda tu dosahoval vraj aj viac ako 3 metre. Keď voda klesla bolo treba park obnoviť. Kubrianský potok zasypali, vybudovali sieť cestičiek, neskôr vznikla asfaltová cesta spájajúca centrum mesta so železničnou stanicou.

Zaujímavosťou je, že v minulosti v parku bola aj obľúbená botanická záhrada na rozlohe cca 150 m2. Nemala ale dlhé trvanie ( 1906 - 1910). Park so záhradou nemali stály dozor a tak dochádzala postupne k jej úplnému zničeniu obyvateľmi.

Od 1. mája 1907 je park elektricky osvetlený. V roku 1912 sem bol zavedený vodovod, ktorý slúžil na polievanie kvetinových záhonov a zavlažovanie trávnatých plôch.

Neskôr namiesto botanickej záhrady zriadili v parku ornitologickú záhradu, kde v rozvešaných vtáčich búdkach našli miesto rôzny vtáci. V parku boli pávy, bažanty, drozdy, papagáje, sovy, kukučky... Ale ani malá zoologická záhrada nemala, podobe ako botanická, dlhé trvanie - občania niektoré vtáky pochytali a tak aj mini ZOO zanikla.

Počas 2.svet. vojny tu boli vybudované kryty.

Po vojne začali s rekonštrukciou parku. Postavili okrúhly hudobný altánok s elektrickým osvetlení. V rokoch 1952 - 1956 sa historická časť parku rozšíril o časť, ktorá bola vo vlastníctve železnice.

Na mieste fontány pri vstupe do parku od centra mesta pri Základnej umeleckej škole K. Pádivého stával pamätník M.R.Štefánika. Išlo o súsošie , ktoré v rokoch 1938 - 1939 vytvoril na objednávku akademický sochár Jozef Pospíšil. Mestu Trenčín ju odovzdal až po vojne roku 1946. Tvorila ho socha M.R.Štefánika s rodinou a troma legionármi v ruskej, francúzskej a talianskej uniforme. Neskôr ( v noci 4.4.1953 ) ho z ideologických dôvodov zdemolovali a časti dali do zberných surovín, odkiaľ hlavu Štefánika ukradol jeden občan a skovával ju najskôr v studni, potom ju zakopal v záhrade a po niekoľkých rokoch vykopal a uložil v pivnici. Dnes opäť stojí v parku. Neďaleko vstupu do parku totiž stojí nový pamätník z roku 1998, kde sa na zlomenom krídle nachádza pôvodná hlava M.R.Štefánika.

Oproti tomuto pamätníku sa nachádza busta Ľ. V. Riznera ( 1849 - 1913 ), ktorý bol učiteľom, ale venoval sa aj zakladaniu knižníc, spolkov a staral sa o vedomostnú osvetu nielen svojích školákov ale aj ostatných obyvateľov tohto regionu. Bol aj spisovateľom, zakladateľom slovenskej bibliografie, etnografom a historikom. Jeho neterou bola na Slovensku známa spisovateľka Ľudmila Podjavorinská, známa svojimi básničkami pre najmenšie deti. Autorom tejto sochy je tiež Jozef Pospíšil.

V parku je potom ešte niekoľko sôch, o ktorých som bližšie informácie nenašla.

Park M. R. Štefánika je dnes peknou oázou zelene a kľudu. Z niektorých miest je vidieť skalu s dominantou Trenčína - Trenčianským hradom.