Trnava - Bazilika sv. Mikuláša

Bazilika sv. Mikuláša

Najskôr sme z vyhliadkovej mestskej veže uvideli najmenej štyri kostoly. Hneď vedľa veže sa nachádza kostol Najsvätejšej trojice, v ďalšej ulici kostol sv. Jakuba. Videli sme aj Katedrálu sv. Jana Krstiteľa a Baziliku sv. Mikuláša. Túto sme sa rozhodli navštíviť. Z Trojičného námestia sme sa vydali cez Hviezdoslavovu ulicu ( tu sme objavili ďalší kostol - sv. Anny ) a ulicu Mikuláša Schneidera Trnavského na Námestie sv. Mikuláša, na ktorom sa nachádza stĺp, farský úrad ako aj náš cieľ - Bazilika sv. Mikuláša. Trnava pre veľké množstvo kostolov sa nazýva aj slovenským Rímom.

Arcibiskup Ján Sokol dňa 10.8.2008 vyhlásil chrám sv. Mikuláša v Trnave za Mariánske pútnické miesto trnavskej arcidiecézy. Pápež Benedikt XVI. ho vyhlásil za baziliku minor. Postavenie baziliky minor umožňuje používať pápežský znak skrížených kľúčov na zástavách chrámov, náradí a pečiatke. Trnavská bazilika minor je desiatou na Slovensku.

V erbe baziliky sú 3 jablká predstavujúce sv. Mikuláša a dve sedemcípe hviezdy, predstavujúce sedembolestnú Pannu Máriu Trnavskú.

Kostol je 60 metrov dlhý, 31 metrov široký a 18 metrov vysoký.

Prvá zmienka o románskom kostole sv. Mikuláša je z 11. storočia.

Stavba dnešného kostola sa začala roku 1380. Ide o gotický trojloďový kostol, postavený na mieste staršieho románskeho. Časť základov románského kostolíka bola objevená pri renovačných prácach v roku 1975. Chrám bol postavený na najvyššom bode starého mesta. Okolo bol cintorín. Hlavná loď má po oboch stranách bočné lode, oddelené nerovnako širokými gotickými arkádami.

V kostole sa začiatkom XVI. storočia uskutočnili veľké úpravy a opravy, ktoré mali zvýrazniť význam tohto chrámu, ktorý od roku 1543 - 1820 slúžil aj ostrihomskému arcibiskupovi a jeho kapitule, ktorí sa evakuovali pred Turkami do Trnavy.

V rokoch 1618 - 1630 prebehla ďalšia obnova kostola. Prístavbou bočných kaplniek sa zmenil pôdorys kostola, ale aj jeho jednoliatosť a gotická štruktúra. Bol postavený nový chór, kazateľnica, nové lavice, nové oltáre - všetko v barokovom slohu.

Veľký požiar v roku 1666 zasiahol severnú vežu, ktorá bola v roku 1676 prestavaná na výšku južnej veže.

Poslednou významnou prístavbou kostola bola centrálna baroková kaplnka Panny Márie, postavená v rokoch 1739 - 1741. V kaplnke je umiestnený milosrdný obraz Panny Márie Trnavskej. V roku 1585 študent teológie František Forgáč priniesol zo štúdia v Ríme do Trnavy kópiu starobylej ikony z kostola sv. Alexeja a Bonifáca. Obraz umiestnili v kostole sv. Mikuláša. Dokumenty a tradícia zaznamenávajú mimoriadne udalosti slzenia obrazu v rokoch 1663 a 1708, ktoré boli pre mesto osudové. V roku 1708 arcibiskup, kardinál KristiánAugust vyhlásil obraz za milostivý. V roku 1710, po ukončení moru, vyhlásil odpustky na sviatok Obetovania Panny Márie - 21. novembra. V tomto období sa každoročne koná deväťdňová pobožnosť Novéna ku cti Panny Márie Trnavskej a to od 40-tych rokov minulého storočia.

Bazilika sv. Mikuláša je rozsiahly kostol, ktorý okrem hlavného oltára má ďalších 14 bočných oltárov. Na ľavej strane v pristavanej kaplnke je umiestnený oltár Panny Mária Trnavskej. Na ľavej strane pri vstupe do kaplnky je tabuľka, ktorá nás oboznamuje s faktom, že počas svojej návštevy Trnavy v roku 2003 sa pri obraze Panny Márie Trnavskej modlil pápež Ján Pavol II.