Trnava - kostol sv. Jozefa

Trnavský kostol sv. Jozefa na Paulínskej ulici je kostol kláštorný, paulínsky, sieňového typu. Kostol svojou architektúrou a slohom patrí medzi sliezske protestantské kostoly so štítovým priečelím bez veže.

Kostol začali stavať v roku 1616 reformovaní evanielíci kalvíni a dokončený bol v roku 1646.

Kostol je charakteristický barokovou architektúrou s prvkami nemeckej architektúry. Kostol v roku 1671 trnavský arcibiskup Juraj Selepčeni odovzdal po príchode paulínov do mesta rádu sv. Pavla prvého pustovníka - Ordo Sancti Pauli Primi Eremiti. Rád sv. Pavla prvého pustovníka je mníšska rehoľa založená v 13.storočí v Uhorsku. Charakteristikou pre tento rád je nosenie bielého hábytu, ktoré im v roku 1342 povolil nosiť pápež, aby sa odlišovali od iných mníchov. Ich heslom je Solus Cum Deo Solo - byť sám len s bohom. Kostol v roku 1672 zasvätili sv. Jozefovi pustovníkovi. Počas Tokoliovcov v roku 1683 počas požiaru bol kostol veľmi poškodený a jeho opravy trvali až do roku 1695. V roku 1701 kostol paulíni stavebne upravili, pristavili loretánsku kaplnku Panny Márie, došlo k úpravam okien, portálu, svätyňe a chóru. Lunetovú valenú klenbu stropu podopierajú pilastre ukončené ozdobnými hlavicami.

V 19. storočí na kostole pribudla drevená zvonica ukončená barokovou Baňou. Dnešná podoba kostola je ako jednoloďový bez veže, má obdlžníkový tvar s rovno uzavretou svätyňou, za ktorou je sakristia. Hlavné priečelie kostola je orientované smerom na západ a je vertikálne členené šiestimi pilastrami a horizontalnými rímsami.

Hlavný oltár je z roku 1731, je bohato zlatený, je v ňom obraz sv. Jozefa Pestúna. Na strope lode kostola sú štyri oválne kartuše s obrazmi zo života sv. Jozefa. Kazateľnica je z roku 1702. Organový chor je umiestnený v západnej časti kostola a podopierajú ho stĺpy.

Po rušení kláštorov v Trnave Jozefom II. roku 1786 kláštor pátrov paulínov zanikol, otcovia paulíni sa tu vrátili v roku 1997.