Trnava - Synagoga ,,status quo ante,,

Synagóga ,,status quo ante,, je budova v starom centre Trnavy na Halenárskej ulici 2. Ide o trojloďovú baziliku s pravouhlým uzáverom a s dvoma vežami na jej priečeli v štýle orientálno-historizujúcej architektúry.

Jej výstavba začala v roku 1891 podľa návrhu viedenského architekta Jakuba Gertnera. Dokončená a sprístupnená bola pre veriacich v roku 1897.

Počas druhej svetovej vojny prestala židovská komunita existovať, počas holokaustu bolo okolo 3000 židov z Trnavy odvezených do táborov, mnohým sa podarilo utiecť. Na pamiatku týchto hrozných činov po druhej svetovej vojne postavili obetiam pamätník podľa návrhu architekta Artura Szalatanaia-Slatinského. V roku 1950 získala túto budovu firma, ktorá ju používala ako skladisko pre drobný tovar. K zmene došlo v roku 1978, kedy synagógu navrhli na zápis do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Budova synagógy bola v roku 1986 poškodená požiarom a po rekonštrukcii v rokoch 1993 - 1994 slúži pre výstavné účely. Takže odvtedy je to centrum súčastného umenia, Galléria Jána Koniarka, konajú sa tu výstavy súčastného umenia a iné výstavy a pre svoju výbornú akustiku aj koncerty vážnej, jazzovej, popovej hudby, prednášky a aj divadelné predstavenia, hlavne menších divadelných foriem.

Dve bočné lode synagógy tvoria v prízemí kovové zdobené stĺpy, na ktorých sú dve ramená empory o rozmeroch 2 x 75 m². V tomto priestore sa dnes konajú napríklad výstavy skla, grafiky, sôch a keramiky.

V dobe našej návštevy sa práve v priestoroch synagógy konal projekt fotografky Lenky Lukačovičovej s názvom Šedá kniha. Ako sme sa dozvedeli, autorka v tomto projekte rozvíja dva hlavné, vzájomne prelínajúce sa faktory. Jednou stranou je téma politických väzenkýň z obdobia socializmu v Československu a na druhej strane ide o hru fotografie a skúmanie jej hraníc. Názov tohto projektu Šedá kniha prebrala autorka z rovnomenného spisu z 50. rokov, ktoré vydalo Ministerstvo spravodlivosti za účelom dokázať právoplatnosť procesu s Miladou Horákovou. Na podlahe synagógy sú vo fotografiach v skle umiestnené portréty politických väzenkýň z 50. - 70. rokov. Práve tieto fotografie majú znamenať , že návštevník výstavy sa stáva účastníkom, ktorý je takto vyzvaný, aby vstúpil na tieto fotografie. Týmto by sa zároveň mala vytvoriť metafóra osudu týchto žien, ktorým totalitný režim od 50. rokov v prenesenom slova zmysle ,,skákal po hlavách,, a niektorým úplne zničil životy.