Loading...
Turistické cíle • Výletní místa a parky • Odpočinkové místo
Trnavský jarmok sa každoročne koná v polovici septembra, pravdepodobne je spojený so sviatkom Sedembolestnej panny Márie, patrónky Slovenska.
Bol to jarmok ako má byť. Najväčšia pozornosť sa sústredila na ukážky ľudového umenia. Umelecké stánky mali čestné miesto na najfrekventovanejších miestach Trnavy - na Trojičnom námestí, pešej zóne a priľahlých uličkách. Na námestí bola aj tribúna, kde vystupovali rôzní umelci. Stánky s občerstvením boli sústredené pri mestských hradbách. Samozrejme nechýbali ani stánky s burčiakom. Stánky s konfekčným tovarom boli postavené v priľahlých uličkách za námestím, smerom k trnavskému futbalovému štadionu. V týchto miestach boli aj kolotoče.
K zaujímavosti jarmoku patrili Stredovek pod hradbami. Ktorý sa rozkladal pred starobylými hradbami mesta v Bernolákovom sade, pozdĺž riečky Trnavky.
Jarmok trval od štvrku do nedele. My sme ho navštívili v sobotu. Zrána bolo ešte kde zaparkovať, ale postupne sa parkoviská zapĺňali autami so ŠPZ takmer z celého Slovenska, ale aj z neďalekej Moravy a Čiech. V sobotu jarmoku neprialo počasie, hlavne zrána bola poriadna zima a tiež pršalo. Poobede sa trocha vyčasilo.
Najviac nás zaujali skupinky nadšencov, ktorí pri svojích starobylých stanoch predvádzali stredoveké zbrane, remeslá a varili stredoveké jedlá. Boli oblečení v dobových kostýmoch a pred stanmi mali dobový nábytok ako stoly, stoličky, postele a dobové predmety, hlavne riad. Každá skupina mala cedulku, ktorá nám oznamovala o aké obdobie ide. Bola to zaujímavá podívaná. Videli sme tu aj skupinky z Česka a Nemecka, kde ich je asi viac ako na Slovensku. Tým sa vlastne líšil tento jarmok od obdobných v menších mestách, ktoré sa v hojnom počte konajú na konci leta a začiatkom jesene.
Skonštatovali sme, že najviac na nás zapôsobil stánok s poľsky hovoriacim predávajúcim. Jeho stánok bolo vidieť zďaleka, lebo jeho sliepka zo slamy bola neprehliadnuteľná. Milý bol aj lanár, ktorý bol so ženou a malou dcérkou oblečený dobovo a predvádzal aj svoje remeslo. Pán vyrábajúci kravské zvony pútal pozornosť návštevníkov slovenskými ľudovými piesňami. Najnezvyčajnejší stánok bol určite stánok s písaním na ryžu.