Loading...
Turistické cíle • Žel. stanice
Železničná stanica Trnava, 145 m.n.m. leží na trati ŽSR č. 120 Bratislava hl. st. - Žilina.
Trnava je aj krížovatkou ďalších dvoch tratí ŽSR 116 Trnava - Kúty a 133 Leopoldov - Galanta, Trnava - Sereď.
Trnavská železničná stanica, ktorej prevadzkovateľom sú ŽSR je mne a sestre veľmi dobre známa, veď sme tu niekedy nacestovali. Občas aj so strachom pred skúškou, alebo už zasa veselšie sme nastupovali pri ceste domov počas nášho štúdia v Trnave.
Táto dnešná moderná stanica má bohatú minulosť, je súčasťou histórie železnice ešte z čias Uhorska. Viedla tu prvá verejná konská železnica v Uhorsku, ktorá spájala Bratislavu - Trnavu - Sereď. Prvý vlak prišiel do Trnavy 1. júla 1846 a cesta z Bratislavy mu trvala dve a pol hodiny. Táto konská železnica, ,,koňka", slúžila v rokoch 1846 - 1872.
Prestavba konskej železnice na parostrojnú prevádzku prebehla v rokoch 1872 - 1873. Došlo k prestavbe celého koľajiska stanice, zväčšil sa aj počet koľají a postavila sa nová staničná budova. Po tejto prebudovanej železnici prišiel prvý vlak s lokomotívou na parný pohov 1. mája 1873. Zaujímavosťou je, že staničná budova konskej železnice v Trnave slúžila i po zavedení pary až do roku 1941, kedy ju zbúrali.
O výstavbe železničných dielni v Trnave rozhodli Maďarské kráľovské železnice už počas prvej svetovej vojny, ale železničné dielne, vtedy známe ako Vozovna, dnes ŽOS boli postavené až v novovzniknutom Československu, v roku 1925.
Starú budovu železničnej stanice z roku 1896 nahradil nový objekt, ktorý odovzdali do užívania v roku 1989, výstavba trvala postupne až 10 rokov, zahájili ju v roku 1979.
Ďalšie výrazne zmeny v usporiadani stanice prišli v roku 2004, kedy zahájili rekonštrukciu koľajiska skoro celej stanice, ktoré súviselo s modernizáciou trate Bratislava - Púchov na rýchlosť 160 km/hod.
Počas rekonštrukcie železničnej stanice v rokoch 2012 - 2014 sa za pomoci členov Klubu priateľov železnic Trnavy a okolia podarilo vybudovať na slepej koľaji 4. malé múzeum. Dopravili sem historický parný rušeň a dva vagóny. V čele tejto historickej vlakovej súpravy je parný rušeň ORENSTEIN & KOPPEL 2911/1908, je spomienkou na históriu železnice v trnavskom regióne. Svoj ,,vlakový život" prežil posunovaním vagónov na vlečke v cukrovare v Trnave. Na železničnej stanici v Trnave bol tento parný rušeň prevezený už v roku 1983. Za rušňom je mladík, vozeň vyrobený v roku 1986. Ide o vozeň Gbqs 40 56 1542 201-2, pôvodne určený na prepravu spešnin vo vlakoch osobnej dopravy, tieto vozne slúžili aj k preprave pošty. Tento vozeň v roku 2013 odkúpil Klub priateľov železníc Trnava a upravil si ho pre účely výstavnej sály. Tretím vozňom tejto súpravy je služobný vozeň Daa-K 60 56 9304 109-3. Vozeň bol vyrobený v roku 1955 a bol používaný v osobnej i nákladnej vlakovej doprave ako vozeň manipulačný, prepravovali sa v ňom aj rozmernejšie batožiny cestujúcich. Tento vozeň si Klub priateľov železníc Trnava zakúpil tiež v roku 2013 a upravil si ho na klubovňu.
Okrem vlakovej súpravy sú v tomto malom múzeu vystavené napríklad aj závora zo železničného prejazdu s predzváňačom, návestidlo, pumpa na nalievanie vody do parných lokomotív.
Je tu vystavená aj replika parného rušňa ,,The Rocket" (Raketa), ktorý navrhol a zostrojil George Stephenson. V roku 1829 ,,Raketa" vyhrala preteky parných rušňov v Anglicku s rýchlosťou 56 km/hod. bez vozňa, a v tej dobe sa tak tento parný rušeň stal najrýchlejším na svete. S jedným vozňom tento parný rušeň dosahoval rýchlosť 46 km/hod. Vystavený rušeň je replikou legendárnej ,,Rakety", 180 rokoch po Stephensonovi ju v roku 2009 vyrobil člen KPŽT pán Igor Rendek.
Klub priateľov železnic Trnavy a okolia (KPŽT) vznikol v roku 1996 ako dodrovoľné združenie priaznivcov železnic, ktorí sa rozhodli zdokumentovať vývoj železnic Trnavy a okolia. Snažia sa zachrániť a udržiavať aj niektoré železničné pamiatky, venuju sa aj mládeži, modelárskym aktivitám.