Vranov nad Dyjí - zámok

Turistické cíle • Zámek

pohľad na zámok z mesta • Fotografie (110) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (110 fotografií)

vstupný most medzi nádvoriami

pohľad z mosta

Vstoupit do fotogalerie (110 fotografií)

Národná kultúrna pamiaka zámok Vranov nad Dyjí s monumentálnou barokovou architektúrou a pozostatkami pôvodného stredovekého hradu svojím bohatým interiérom umožňuje návštevníkovi zoznámiť sa, ako vyzerala kultúra šľachtického bývania koncom 18. a začiatkom 19. storočia.

Zámok vznikal postupnými prestavbami pôvodného zemepanského románskogotického hradu, ktorý sa spomína už v roku 1100, kedy ho vo svojej slávnej Kronike Čehov pripomenul dekan pražskej kapituly Kosmas. Tento hrad pôvodne patril znojemským kniežatám a bol súčasťou opevnenia chrániacéňeho Moravu pred Rakúskom.
Okolo druhej polovice 13. storočia prestavili stredoveký hrad na gotický kamenný hrad. Približne v roku 1530 na hrade pristavili strážnu a vodnú vežu. Počas 30 - ročnej vojny bol zámok trikrát obliehaný Švédmi, v roku 1645 bol delostreľbou značne poškodený. Ničivý požiar v roku 1665 hrad zničil a tým sa skončila vlastne aj história stredovekého hradu.

Od konca 17. storočia začala jeho prestavba na zámok, ktorá trvala viac ako sto rokov. Po roku 1680 začínajú Althannovci s prestavbou na barokový zámok. Väčšiu časť vyhoreného hradu zbúrali, ponechali iba tri pôvodné hradné veže. Práce viedol známy viedenský architektJan Bernard Fischer z Erlachu.
Dominantou zámku sa stal monumentálny ,,Sál predkov,, o rozmeroch 25 x 15 x 15 metra, ktorý bol neskôr vyzdobený sochami predkov vtedajších majiteľov rodu Althannov a freskami v kopuli s antickými tématami od Johanna Michaela Rottmayera. Ide o druhý najväčší sál v Čechách. Do ,,Sálu predkov,, sa vstupuje cez Vstupný sál, ktorý je rozmerov : 7,8 x 16,5 x max.výška 9,2 m.

Po roku 1723 stavebné práce viedol ďalší viedenský staviteľ Antonín Erhard Martinelli a vzniklo východné vstupné krídlo zámku a dvojramenné schodisko s dvoma súsošiami s mytologickou tematikou.To bolo za vlády Márie Anny Pignelti (1689-1755). Jej syn Michal Antonín Althann len dokončuje barokové úpravy zámku. Sústredí sa na budovanie cirkevných stavieb v mestečkách a obciach,venuje sa rozšíreniu lesov a ich efektívnemu využitiu k lovu vysokej zveri. Posledný majiteľ z rodu Althannovcov Michal Josef necháva vyzdobiť interiery 1. poschodia dodnes zachovalými významnými štukovými a tapetovými dekoráciami a nástennými malbami, ktoré sú ovplyvnené nastupujúcim klasicizmom. Dáva upraviť záhradné terasy.

Celé 19.st. patrí zámok poľskému aristokratickému rodu Mniszků a neskôr aj rodu Stradnických. V roku 1816 kupuje Stanislav Mniszek vranovskú továreň na výrobu kameniny a postupne z nej vybudujú veľký a prosperujúci závod. S jeho výrobkami sme sa stretli aj v miestostiach zámku. Tieto rody majú zásluhu aj na rozšírení zámockej knižnice.

Poslednému majiteľovi rodu Stradnických bol po roku 1938 zámok Nemcami zhabaný. Po 2. svet. vojne sa zámok stáva majetkom štátu.

Barokovú kaplnku Najsvätejšej Trojice, ako súčasť zámku postavili na prelome 17. a 18. storočia.

Zámok a výklad sa mi páčil. Prehliadka bola rozdelená do dvoch okruhov. Prešli sme si oba okruhy. Kruhová "Sála predkov", bola naozaj veľkých rozmerov. Prehliadku zámku sme ukončili návštevou barokovej kaplnky.

V zámku, na rozdiel od Hlubokej sa mohlo aj fotografovať.