Vrbové - Kúria, rodný dom Mórica Beňovského

Turistické cíle • Dům, budova

rodný dom Mórica Beňovského • Fotografie (27) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (27 fotografií)

pamätná doska na kúrii

erb

Vstoupit do fotogalerie (27 fotografií)

Móric Beňovský - cestovateľ, dobrodruh, objaviteľ, moreplavec, spisovateľ, kolonizátor, kráľ Madagaskaru, generál francúzkej armády, veliteľ poľskej armády a rakúsky dôstojník sa narodil 20.9.1746 ( dátum narodenia môže byť aj 1741 ) neďaleko Piešťan v mestečku Vrbovom.

Jeho rodným domom bola šľachtická kúria rodu Beňovských, budova ktorá sa dodnes zachovala a je postavená v centre mesta Vrbové na ulici M. A. Beňovského blízko Námestia slobody. Od sklonku 19. storočia sa táto šľachtická kúria začala označovať za rodný dom Mórica Beňovského. Z toho dôvodu na jej priečelie v roku 1908 osadili pamätnú tabuľu. Od roku 1873 v budove sídlila Prvá slovenská banka, kúria potom slúžila aj ako učňovské školy.
V roku 1995 - 1998 bola budova zrekonštruovaná a architektonicky dotvorili aj nádvorie. V súčastnosti tu usporadúvajú rôzne kultúrno - spoločenské akcie. Aj teraz v čase vianočných sviatkov bolo nádvorie pekne vyzdobené a bolo vidieť, že v v poobedňajších a večerných hodinách sa tu stretávajú miestni občania.
V roku 2006 v priestoroch kúrie otvorili stálu expozíciu o Móricovi Beňovskom a tiež o dejinách mesta vrbové.

Niečo z pestrého života Mórica Beňovského :

Celým menom Matúš Móric Michal František Serafín August Beňovský, bol uhorským šľachticom slovenského pôvodu.
Vo Vrbovom strávil aj svoje detstvo, v šestnástich rokoch úplne osirel. Svoju kariéru začal ako dôstojník rakúskej armády v sedemročnej vojne. Pre svoj názor na náboženstvo a vzťah k autoritám musel opustiť rakúsku monarchiu.

Odišiel do Poľska, kde sa roku 1768 oženil. Tu sa pridal k poľskému národnému hnutiu proti ruskej intervenci.
Rusi ho aj s množstvom Poliakov zajali. Ocitol sa až na Sibíry, na Kamčatke. Odtiaľ sa mu spolu s ostatnými väzňami podarilo utiecť na lodi. Tu sa začala jeho objaviteľská cesta za poznaním severného Pacifiku.

V roku 1772 dorazili do Paríža. Kráľ Ľudovít XV. mu ponúkol miesto zástupcu Francúzska na Madagaskare. V roku 1776 ho miestni kmeňoví náčelníci zvolili za kráľa Madagaskaru. V tom istom roku sa vrátil do Paríža, kde bol povýšený na generála, dostal vojenský rád sv. Ľudovíta a doživotnú rentu. V roku 1777 sa spriatelil s americkým vedcom Benjaminom Franklinom.
V roku 1777 sa vrátil na rakúsky dvor, bolo to za panovania Márie Terézie a ponúkol jej svoje služby. V roku 1778 ho panovníčka povýšila na grófa. V rokoch 1778-1779 bojoval vo vojne Rakúska s Pruskom.

V roku 1779 odplával do Ameriky, kde ponúkol svoje služby Americkej revolúcii. Bojoval pod vedením poľského priateľa grófa Pulaského, s ktorým sa zoznámil už v Paríži. Pulaski tu zomrel a Beňovský sa vrátil do Európy. Do Ameriky sa vrátil roku 1782, kde sa prostredníctvom Benjamina Franklina zoznámil s Georgom Washingtonom, kde mu Beňovský ponúkol, že v Nemecku zhromaždí armádu pre Americkú revolúciu. Cestou na Slovensko sa zastavil za svojím bratom Františkom na Haity. Brat tu pobýval s francúzskou armádnou jednotkou. Po návrate do Slovenska dostal od Jozefa II. listinu, ktorá ho poverovala založiť na Madagaskare rakúsku kolóniu, ktorej guvernérom by bol Beňovský. Z finančných dôvodov sa projekt neuskutočnil.

V roku 1783 požiadal Veľkú Britániu o povolenie expedície na Madagaskar. V tom istom roku vydal svoje pamäti. V roku 1784 sa vydal na 2.expedíciu na Madagaskar. Loď ale musela núdzovo pristáť v Brazílii. V roku 1785 dorazil na Madagaskar, tentoraz ako zástupca Anglicka. Zorganizoval vzburu domorodcov proti jednej francúzskej osade. Potom začal budovať hlavné mesto svojej plánovanej ríše - Mauritánie ( pomenoval ju podľa seba ) v najvýchodnejšej časti ostrova. Odtiaľto obchodoval najmä s otrokmi. V roku 1786 poslalo rozhnevané francúzske ministerstvo námorníctva na Madagaskar tajnú výpravu, ktorá zaútočila na územie, kde býval Beňovský. V boji Beňovský 23.5.1786 zomrel. Tu je pochovaný spolu s dvoma ruskými utečencami, ktorí ho doprevádzali nod úteku z Kamčatky.

V článku som sa zamerala len na jeho cestovateľské "dobrodružstvá". To čo vtedy v 18. storočí Beňovský prešiel, s kým sa zoznámil, čo zažil, kde všade bojoval, bolo na tú dobu naozaj pozoruhodné. Veď neboli žiadne lietadlá, ba ani autá, vlaky...

V 70 rokoch bol natočený slovensko - maďarský niekoľkodielny film o Beňovskom s názvom Vivat Beňovský. Vo filme boli hlavnými hradinami Beňovský a Omachel. V tom čase televízor všetci sledovali. Mama chodila na strednú školu. Mali spolužiačku Beňovskú, tá im rozprávala, že jej brat robí s Omachelom. V čase keď bol film na televíznych obrazovkách populárny, títo dvaja spolupracovníci, keď išli niekde spolu a predstavili sa, ľudia im neverili a mysleli si, že si z nich strielajú. Po rokoch, keď mama začala pracovať, dostala sa na miesto, kde pracovali Beňovský i Omachel, to už ale bolo v období, kedy sa na film pomaly zabúdalo...