Výlet k hradu Branč

Jedna marcová jarná slnečna sobota sa stala výletom na návštevu jedného, pre nás ešte neznámeho hradu Branč. V Podbranči sme trocha poblúdili, ale videli sme aspoň peknú zvoničku. Potom sme už podľa navigácie domácich, ktorí ostrihávali ovocné stromky, za družstvom pokračovali ,,porád brížkem,, do Podzámku, kde sme zaparkovali a išlo sa na hrad.

Zrúcanina ranogotického pohraničného hradu Branč je na strmom kužeľovitom bradle 475 m. n. m. Myjavskej pahorkatiny nad osadou Podzámok, ktorá je časťou obce Podbranč, približne 12 kilometrov od mesta Senica.

Hrad postavili v 2. polovici 13.storočia ako stražný hrad na dôležitom strategickom priestore pohraničia Uhorského a Českého kráľovstva. Viedla tadiaľ aj významná obchodná cesta smerujúca z Budína do Prahy. Hrad vybudoval magister Aba z Hlohovca, ktorý kúpil v roku 1251 pozemky okolo Sobotišťa. Vtedajšiu podobu hradu tvorila masívna hranolovitá veža obklopená hradbou.

Hrad získal v roku 1297 Abrahám Rúfus, ktorý si ho ale dlho neužil, bol prinútený ho v roku 1309 odovzdať Matúšovi Čákovi Trenčianskému. Po smrti Matúša Čáka hrad patril kráľovstvu. V týchto dobách bol počas pohraničných bojov poškodený. Hrad od kráľa získal v roku 1394 Stibor zo Stiboric a pridal si ho k svojmu rozsiahlému majetku. Stibor hrad rozšíril a obnovil, opevnil ho priekopou a zmodernizoval obytné priestory v hradnej veži. Po ňom sa Branču zmocnil rytier s lúpežnou povesťou Pangrác zo Svätého Mikuláša, ktorý dal obnoviť časti poškodených hradieb a palácových budov a hrad posílil vybudovaním kruhovej delostreleckej bašty v nároží podhradia. O Pongrácovi išli také zvesti, že chodil a zabíjal po susedných panstvách a to čo nakradol, neskôr na lúkach pod hradom na jarmoku predával.

Na konci doby stredoveku bol novým vlastníkom Osvald Korlátsky z Bučian do roku 1530, vtedy ho vyženol František Ňári. Ňári dostaval oproti pôvodnému stredovekému palácu pristaval palác nový, vybudoval nové opevnenia a okružné bašty a šípovitý bastión, ktoré mali z vonkajšej strany Hlboké priekopy.

K rozšíreniu došlo aj v 16. a 17. storočí za vlády Ňáriho potomkov, a hrad získal svoju konečnú podobu. V 17. storočí hrad dobre poslúžil ako ochranca počas častých bojov v okolí a pred Turkami. Počas Tököliho povstania bol hrad Branč v roku 1683 dvakrát obsadený, najskôr to bolo turecko - tököliovskými jednotkami, ktoré ale utiekli pred cisárskym vojskom a neskôr tököliovým vojskom posilneným sedliakmi z Brezovej. Okrem zemanov z okolia sa tu v týchto dobách ukrývali aj habáni z neďalekého okolia, ktorí za ochranu poskytovali svoje výrobky.

V rokoch 1674 - 1675 tu väznili evanjelických kňazov, v roku 1702 tu mučili účastníkov poddanskej vzbury z Turej Lúky a Senice. Na pamiatku väznenia protestantských kňazov z obdobia v čase protireformizácie je pamätník, ktorý je postavený na západnom nádvorí dolného hradu.

Po skončení tureckých vpádov a protihabsburských povstani hrad stráca svoj obranný význam a v prvej polovici 18. storočia je natrvalo opustený a začína postupne chátrať.

Najbližší a najpohodlnejší prístup na hrad Branč je z časti Podzámok, od cintorína, za ktorým je aj parkovisko. Po stúpajúcej ceste sa k hradu návštevník dostane približne za desať minút. Na hrade stále prebieha jeho konzervácia, rekonštrukcia a obnova, ktoré začali koncom 60. rokov minulého storočia. Manželka na jednej z cedulí videla, že rakonštrukcia hradu by sa mala skončiť v roku 2019.

V dobe mesiacov apríl - október je vstup na hrad symbolicky spoplatnený za účelom jeho obnovy. Vstupné pre dospelých je 0,80 €, študenti - 0,50 € a dôchodcovia a deti 0,30 €. V búdke, kde sa predáva vstupné je možnosť si zakúpiť aj suveníry. Počas letných mesiacov sa tu konavajú aj rôzne podujatia, sú to napríklad vystúpenia šermiarov. Za vhodného počasia je z hradu nádherný výhľad do širokého okolia.

Na hrad prišli i štyri mladé dievčatá na jazdeckých koňoch. Nejaku dobu sa tu zdržali a potom sme ich ešte raz videli dole v obci na hlavnej ceste. Manželke sa to zdalo romantické - kone pasúce sa medzi hradbami. Dcéry si sadli na hradby a vtom sa ozval Hluk, ktorý spôsobili vyľakané strakaté kozy, ktoré sa v hojnom počte pásli pod hradbami. Vyľakali sa a dali sa na útek.

Na hrade som sa pozdravil s mužom nesúcim veľký batoh hranolovitého tvaru a napadlo ma prečo sa s ním ťahá hore na hrad. Dôvod som zistil až vtedy, keď sme už z hradu odchádzali a on si dole letel na padáku - krídle.