Výlet k tajomnému hradu v Karpatoch

Jednu februárovú sobotu sme sa vydali pozrieť si Čachtický hrad, ktorý leží neďaleko nášho bydliska. Prišli sme od Trenčína. Za kostolom sme zabočili ako kázala miestna smerovka vpravo na parkovisko pod hradom. Pešo sme pokračovali po lesnej ceste, približne 1,5 km. Keďže cesta viedla lesom, hrad sme uvideli až niekoľko 100 m pred naším cieľom. Tento deň si pomerne veľa turistov vybralo Čachtický hrad ako cieľ svojej prechádzky. S manželkou sme tu boli asi pred 20 rokmi. Vtedy bol na hrad voľný prístup. Dnes je hrad v rekonštrukcii. Pred hradom sú umietnené štyri infopanely a turistický rozcestník. Po prejdení bránou sme si zakúpili vstupenky - dospelí 2,5 € a študenti 1,5 €. Na hrade pribudla hospodárska budova, v ktorej sa nachádzajú infopanely, ktoré oboznamujú návštevníkov s dejinami hradu a ich majiteľmi. Medzi panelmi sa nachádzajú lavičky a je tu aj kútik pre deti, kde si môžu kresliť. V areály hradu pribudli nejaké múry, sú tu vchody do rôznych menších a väčších miestnosti. Pred jednotlivými časťami hradu sú stručné popisky. Z okien zrúcaniny sú pekné výhľady. Boli sme milo prekvapení ako sa zrúcanina hradu mení k lepšiemu.

A teraz niečo z histórie hradu, ktorý je neslávne známy tým, že tu bývala čachtická pani, ktorá mala vraždiť mladé dievčatá a kúpať sa v ich krvi, aby bola stále mladá. Čachtický hrad vznikol ako dôležitá pevnosť tvoriaca súčasť ochrany západnej hranice Uhorska. Hrad je postavený na konci skalnatého vápencového hrebeňa Malých Karpát a svojou polohou mohol kontrolovať široké územie pohraničia a zároveň i časť údolia Váhu s cestným prechodom z Považia smerom na Myjavu a ďalej na Moravu.

Predpokladá sa, že vznikol niekedy okolo roku 1260 a jeho výstavba sa pripisuje Kazimírovi z rodu Hunt - Poznanovcov. Význam hradu sa ukázal už krátko po svojom založení v roku 1273, kedy dokázal odolať nájazdom vojsk českého kráľa Přemysla Otakara II.

Pôvodný ranogotický hrad trojbokého pôdorysu dodnes tvorí jadro zrúcaniny. Jeho priestor po obvode vymedzovala masívna hradba so zaoblenými nárožiami, ku ktorej na východnej strane pristavili obytnú budovu. V prednej časti hradu stála dominantná päťboká veža. Počas 14. storočia majitelia opevnenie hradu ešte zdokonalili a vybudovali baštu. Koncom 13. storočia hrad získal Matúš Čák Trenčianský a po jeho smrti zostal v kráľovských rukách, prešiel pod správu kráľovských kastelánov. V roku 1392 prešiel hrad do majetku vojvodu Stibora zo Stiboric, ktorý Čachtice začlenil do svojho rozsiahlého panstva na Považí. Vojvoda Stibor na hrade pristavil nový dvojkrídlový palác, hospodárske predhradie a druhú vonkajšiu časť opevnenia.

Ďalším významným majiteľom bola v rokoch 1436 - 1567 rodina Orságovcov, ktorí patrili k prívržencom kráľa Žigmunda a ten im ho po vymretí Stiborovcov daroval. Ich pričinením bol hrad prestavaný na prepychovú šľachtickú rezidenciu. Prestavali pôvodnú baštu do tvaru obrannej veže, ktorej súčasťou bola kaplnka, ktorá sa čiastočne zachovala až dodnes.

Po vymretí Orságovcov hrad darom získala Uršula Kanižajová, vdova po Tomášovy Nádašdym. Po nej v roku 1602 hrad ako dedičský majetok získal František Nádaždy a o dva roky neskôr po jeho smrti jeho manželka, vdova Alžbeta Bátoriová. Tá sa ale v dejinách hradu smutne preslávila svojou krutosťou. Mala sa za pomoci svojho služobníctva dopustiť týraní a vražd nevinných ľudí. Za tieto činy, hlavne za vraždy že až 600 dievčat a mladých žien bola palatínom Thurzom odsúdená a za trest skončila v doživotnom väzení na svojom hrade, kde v roku 1614 aj zomrela. Svoje hrozé činy vykonávala i mimo svojho hradu, takže ktovie kde všade blúdia duchovia týchto žien a dievčat.

Hrad bol v roku 1670 poškodený po útoku cisárskym vojskom ako odplata za účasť v sprisahaní proti panovníkovi. Poškodený bol i v roku 1708 počas povstania Františka II. Rákociho, kedy sa o hrad viedli boje. Po tomto poškodení ešte jeho majitelia previedli núdzovu opravu, ale nakoniec hrad nechali napospas osudu a už ho nikto neopravoval.

V tejto dobe hrad ešte niekoľko desiatok rokov slúžil ako väzenie. Zatvárali tu previnilcov z celého hradného panstva. Väzenie bolo známe tým, že obtiaľto nebolo úniku. Na konci 18. storočia sa začali rozpadať jeho múry, z ktorých uvolnené časti začali ohrozovať i obec Višňové, ktorá leží priamo pod hradom. V 20. storočí sa začala snaha o záchranu a kozerváciu tejto hradnej zrúcaniny, práce pokračujú dodnes a ich výsledkom je postupné sprístupňovanie tejto významnej kultúrnej pamiatky. Z hornej časti hradu je pekný výhľad na Malé a Biele Karpaty s veľkou Javorinou, Kopaničiarsský región a dolinu Váhu s Považským Inovcom.