výlet ku kostolíku sv. Kozmu a Damiana v obci Kšinná

Do podhorskej obce Kšinná vzdialenej asi 17 kilometrov severovýchodne od mesta Bánovce nad Bebravou nás počas výletu týmto krajom zaviedla správa z infopanelu, že sa tu nachádza románsky kostolík z polovice 13. storočia.

Obec Kšinná sa spomína po prvykrát v roku 1352, kedy patrila k panstvu Uhrovec. Obyvateľstvo sa živilo hlavne ovocinárstvom a pasienkárstvom. Veľké množstvo dopestovaného ovocia spracovavali v kamenných sušiarňach, ale v 19. storočí tiež v v troch páleniciach.

Toto územie bolo osídlené už oveľa skôr, sídlil tu ľud lengyejskej kultúry v neolite, našlo sa tu sídlisko a bohaté pohrebisko lužickej kultúry. Vynimočnými sú aj hrobové nálezy z doby sťahovania národov.

Po zaparkovaní auta v obci pri bývalých potravinách u hlavnej cesty sme sa postupným hľadaním dostali ku kostolíku, ktorý sme videli na temene kopca na západnom svahu nad obcou. Výstup k nemu nie je náročný a ani zdĺhavý a stojí za to. Od kostolíka, ktorý je postavený na návrší uprostred bývalého hradiska a dominuje jednoduchou krásou, je pekný výhľad na obec a okolie. Aj keď konkrétne písomné doklady o vzniku tohto kostolíka sv. Kozmu a Damiana zatiaľ chýbajú, predpokladá sa, že sa o jeho vznik zaslúžil benediktínsky rád, ktorý v rozmedzí 12. a 13. storočia v neďalekých Ludaniciach u Topolčian založili kláštorný komplex zasvätený tiež sv. Kozmovi a Damianovi.

Kostolík sv. Kozmu a Damiana bol postavený v 13. storočí v románskom slohu v areáli staršieho hradiska nad obcou. Je to jednoloďová stavba s obdlžnikovým pôdorysom, polkruhovou aspidou, severnou sakristiou a drevenou vežičkou na západnej strane. Fresky kostola, ktoré sa zčasti zachovali dodnes pochádzajú z obdobia gotiky. Pôvodne bol kostolík opevnený múrom, v tomto areáli sa pochovávalo, nad hrobmi boli umiestnené veľke skaly. Z tohto opevnenia sa ale dodnes zachovali už iba nepatrné zbytky. Po zásahu bleskom v roku 1949 kostolík vyhorel, oheň vtedy zničil jeho vnútorné vybavenie - lavice, organ, drevenú tribunu a strechu s vežičkou.

Počas našej návštevy na kostolíku prebiehala jeho obnova. Boli tu dvaja reštaurátori, ktorí nás pustili do vnútra kostolíka, kde sme sa zapísali aj do knihy návštev. O kostolík sa stará jeden pán z obce, ktorý v čase keď tu nie sú reštaurátori dá záujemcom o kostolí kľúče, poprípade ide s nimi a porozpráva im čo to o minulosti kostolíka. My sme sa od reštaurátora dozvedeli že kostolík patril kresťanom, určitý čas v období reformácii evanjelikom, ktorí sú dodnes v obci v prevahe a majú v obci svoj kostol. Teraz kostolík opäť patrí kresťanom. Pravdepodobne išlo o pútnicky kostolík, čo sa predpokladá podľa toho, že na zadnej strane kostolíka bol pristavaný kamenný oltár, na ktorom sa slúžili omše pre pútnikov, ktorým nestačili neveľké rozmery lode. Oltár dopĺňala freska Panny Márie s Ježiškom na stene. Pri nej sa modlili pocestní, ktorí sem prišli v čase keď bol kostolík zatvorený. Túto fresku sa však už nepodarí obnoviť, lebo bola zničená pri premalovávaní a pretavováni.

Reštaurátorom sa podarilo spod novších nánosov sa dostať k obrazu sv. Krištofa s Ježišom na pleci. Dozvedeli sme sa, že v roku 1949 kostolík vyhorel po zasiahnutí bleskom. Oheň vtedy zničil jeho vnútorné vybavenie - lavice, organ, drevenú tribunu a strechu s vežičkou. Po obnove strechy po požiari je tak o 0,5 - 1 m stavba nižšia. Hovorí o tom aj skutočnosť, že Ježiško na pleci sv. Krištofa siaha až pod strechu kostolíka. Maľba sv. Krištofa bola v roku 2014 odkrytá a reštaurovaná.

Pri návrate späť od kostolíka ma ešte zaujal už rozpadajúci sa modrý dom postavený ešte z nepalených hlinených tehál.

V strede obce je ešte jeden kostol , je evanjelický, klasicistický, postavený v roku 1814. Počas druhej svetovej vojny sa obyvateľstvo zapajalo v boji proti fašizmu, pred evanjelickým kostolom je pamätník desiatich partizánov, ktorí padli počas SNP. Pamätník bol odhalený v roku 1963.