výlet na hrad Hukvaldy

V jednu peknú aprílovú nedeľu 2014 sme sa vydali celá rodina na hrad Hukvaldy. Ide o jeden z najrosiahlejších hradoch v Českách a naozaj tak na nás aj zapôsobil. Ide síce o zrúcaninu, ale hlavne jej hradby sú zachovalé. Hrad na nás všetkých zapôsobil svojou rozlohou a vkusnou upravenosťou. Ide tiež o jeden z najstarších českých hradov. Vznikol okolo roku 1240, podľa niektorých zdrojov jeho zakladateľom bol Arnold z Hückeswagenu ( bohatý šľachtic v službách Přemysla Otakara I. ). Jeho potomkovia potom hrad predali olomouckému biskupstvu, v ktorých rukách bol niekoľko storočí ( niekedy od rokov 1294 až 1307 ).

Hrad Hukvaldy sa nachádza na 480 m vysokom vrcholku, ktorý obteká z dvoch strán riečka Ondřejnice. K hradu sme sa vydali po vstupe do Obory smerom vľavo. Vybrali sme si údajne skratku. Išli sme po červenej turistickej značke. Druhá cesta na hrad viedla po asfaltovej ceste. Obe cesty sú súčasťou Obory.

Na vrchole hory sme sa ocitli pred prvou vstupnou bránou, kde na lavičkách sedeli mnohí, ktorí si tiež v túto nedeľu vyšli na obhliadku hradu a teraz oddychovali po výstupe na vrchol a dívali sa do kraja.

Pri vstupe sme sa z malej tabuľky dozvedeli, že stojíme pred prvou hradnou bránou, vstupnou bránou zo 17. storočia. Nad ňou sa nachádza kamenný erb, ktorý patril Leopoldovi Vilémovi. Ten nechal postaviť okrem tejto brány aj druhú a tretiu bránu.

Po pár metroch sme sa ocitli pred druhou hradnou bránou, nad ktorou bol ten istý kamenný erb. Za touto bránou sa po ľavej strane nachádza malý stánok s občerstvením a za ním pokladňa a ukryté WC. Nad nimi ste sa mohli po balkóne dostať do vyhliadkovej veže a rozhliadnuť sa po okolí.

Z pravej strany druhej brány je obytný dom, ktorý je "prilepený" na hradom múre. Pôsobilo to na nás veľmi zaujímavým dojmom. Nad ním sa nachádza hradná motta. Toto všetko a ešte kaplnka sa nachádza na 1. nádvorí. Ide o najväčšie priestranstvo na hrade - nádvorie medzi druhou a treťou hradnou bránou. V minulosti tu boli postravené početné hospodárske budovy a neskôr tu sídlilo veliteľstvo hradnej posádky. Najnovšou stavbou je kaplnka sv. Ondřeje z roku 1689, kedy 12.11. na Ondřeje došlo k jej vysväteniu. Veľmi zaujímavá je hradná motta, ktorá má kruhový pôdorys. Ide o pôvodne predsunuté opevnenie vybudované v 15. storočí. V pivničných priestoroch sa nachádzalo poddanské väzenie. Dnes je tu javisko, na ktorom sa uskutočňujú najmä v letných mesiacoch kultúrne predstavenia. Miesto je vkusne upravené. Po schodoch sa dá dostať na hradby, prejsť po celom obvode a cez malé okienka sa vám naskytnú výhľady do okolia alebo z balkóna nad vstupnou bránou sa dá pozrieť na celý areál hradu, hlavne je vidieť najväčšie nádvorie hradu s kostolíkom-kaplnkou.

Treťou hradnou bránou sme sa dostali do priestoru medzi treťou a štvrtou hradnou bránou a dozvedeli sme sa opäť z malej cedulky na múroch brány, že po pravej strane býval v priekope " psinec ". Psi, ktorých tu chovali sa využívali k lovu zvere v obore. Vľavo sa nachádzal poddanský cintorín, kde pochovávali poddaných v priebehu tridsaťročnej vojny.

V štvrtej hradnej bráne je dnes maláé lapidárium. Na stenách sú informačné tabule, z ktorých sa môžete dozvedieť o osídlení tohto územia a o tom ako na týchto miestach vyzeral život v rôznych historických obdobiach.

Ďalej sme sa dostali do priestoru medzi štvrtou a piatou hradnou bránou. Kamenný most bol vybudovaný až v 20.storočí. Predtým tu bol zo strategických dôvodov most drevený. Pod ním bola priekopa, v ktorej sa ťažil kameň potrebný k oprave hradu.

Druhé nádvorie sa nachádza za piatou pradnou bránou. Z neho sa vchádza do hradného jadra a tiež do priestoru pri hradnej studni. Dominantou nádvoria je biela veža z konca 15. storočia. Je dielom pánov z Boskovic. Dočítali sme sa, že vo vyšších poschodiach boli byty olomouckých úradníkov a v prízemí hradná kuchyňa. Na nádvorí boli aj stajne a dom " podkoního ", neskôr byt duchovných a "purkrabího".

Hradné jadro je najstaršou časťou hradu. Vpravo je gotická časť v strede s oltárom ( pôvodne tu bola prvá hradná kaplnka ). Poschodie nad ňou bol rytiersky sál. Vľavo od gotickej časti bol renesančný palác. Najvyššie poschodia boli určené pre olomouckých biskupov. V prvom poschodí boli kancelárie, v prízemí a v pivniciach sa uchovávali potraviny a pitná voda. Na nádvorí sa nachádza cisterna, kde stekala dažďová voda, ktorá slúžila ako užitková voda. Po ľavej a pravej strane sa dnes nachádzajú železné schodištia a návštevník sa podobne ako v motte môže poprechádzať nad hradným jadrom hradu. Keď návštevník zdolá všetky schody, naskytne sa mu pekný pohľad do okolia. Nachádzajú sa tu aj popisky, kde aké kopce je vidieť. Za jednou z mreží sa na prízemí nachádza aj trojhlavý drak. Nezisťovali sme ale či sa k hradu viaže nejaká povesť o drakovi. V pokladni hradu predávali aj brožúrku o povestiach hradu, snáď v tej by sme sa čosi viac dozvedeli, ale keďže sme si ju nekúpili, tak nevieme o drakovi nič.

Priestor pri hradnej studni je najvzdialenejší priestor od vstupnej brány a je upravený k posedeniu a k výhľadom do okolia. Dočítali sme sa, že studňa bola vybudovaná v roku 1581 do hĺbky neuveriteľných 150 metrov, preto sa jej hovorilo aj " bezedná studna ". Roku 1738 vyhorel drevený mechanizmus, pomocou ktorého sa voda dostávala na povrch. Po tejto pohrome sa studňa už nikdy nepoužívala. Po jej zasypaní zostala len hĺbka 40 metrov. Naľavo i napravo od studne sa nachádzajú barokové bastiony, ktoré slúžili ako delové bašty. Toto miesto si vraj obľúbil aj Leoš Janáček. Rád tu sedával a nechal sa inšpirovať prekrásnymi pohľadmi.

S hradu sme odchádzali plní pekných zážitkov. Páčilo sa nám hlavne, že sme sa mohli poprechádzať po hradných múroch. Bolo to zaujímavé a ešte sme sa s niečim takým nestretli. Vrelo každému odporúčame tento pekný hrad navštíviť.