Výlet na Topolčiansky hrad

Turistické cíle • Zřícenina

dominanta hradu - obdlžníková veža • Fotografie (66) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (66 fotografií)

Topoľčiansky hrad

oblúkové hradby

Vstoupit do fotogalerie (66 fotografií)

Topolčiansky hrad je dnes zrúcaninou stredovekého hradu z 13. storočia na vápencovo - dolomitovom brale vysokom 525 m.n.m. v okrajovej časti Považského Inovca nad obcou Podhradie. Je to v Nitrianskom kraji, v juhovýchodnej časti Považského Inovca.

Prvá najstaršia zmienka o hrade pochádza z roku 1235 ako kráľovský majetok. Hrad počas svojej histórie vystriedal mnoho majiteľov a čelil veľa útokom nepriateľských vojsk. Šlo o včasnogotický hrad s polkruhovým obvodovým múrom a hranolovitou vežou, predpokladá sa, že bol vystavaný šľachtickým rodom Čákovcov. Po smrti Matuša Čáka v roku 1321 prešiel hrad do správy kastelánov koruny a v roku 1389 ho získal rod Szechényiovcov. Udáva sa, že v rokoch 1431 - 1434 hrad po dobití užívalo husitské vojsko, po skúmani sa zistilo, že husiti na hrade pravdepodobne neboli. Počas povstania Františka II. Rákociho v polovici 18. storočia hrad značne poškodili cisárské vojská. Posledným vlastníkom hradu bol rod Stummerovcov, krorý patril k najbohatším rodinám v Hornom Uhorsku. Tí sa ale v polovici 18. storočia presťahovali do kaštieľa v Tovarníkoch, dnešnej časti mesta Topolčany. Hrad už ďalej nemal vojenské využitia a začal postupne chátrať.

Z hradu sa nám dodnes zachovali jeho hlavné, charakteristické časti. Dominantou je hranolovitá, stupňovito ukončená veža, ktorá je najlepšie zachovalá. Ďalej sú to hradby horného hradu so základami paláca a ďalších budov, nádvorie elipsovitého tvaru a hradby prvého nádvoria. Vstup do hradu je bránou do prvého predhradia.

Ako u iných hradov, aj o tomto sa traduje niekoľko legiend. V jednej sa hovorí, že keď husiti obliehali Topolčiansky hrad, chceli obrancov vyhladovať. Obrancovia hradu pod vedením istého mládenca menom Turda začali vo dna i v noci kopať chodbu, cez ktorú si potom vedeli doniesť poživeň a zachrániť si život. Keď nepriatelia videli, že sa im nepodarí ľudí na hrade vyhladovať, nazlostení odišli. Keď sa to dozvedel vtedajší kráľ, obdaroval smelého Turdu hradom.
Druhá povesť nie je o šľachetnom mužovi, ale je o krutom a bezcitnom rytierovi, ktorý kedysi na hrade vládol a mal v erbe draka. V dobe, keď Turci drancovali okolitý kraj sa s nimi spolčil a spolu s nimi drancoval okolie. Jedného dňa, keď spoločne vyrážali na ďalšie drancovanie sa zrazu obloha zotmela a z mraku vyšľahla ohnivá stuha. Mala podobu draka rytiera z erbu a priamo zasiahla zlého rytiera v železnom brnení. Ten po tomto zásahu spadol na zem a namieste bol mŕtvy. Bola to odmena z nebies za to, že namiesto ochrany nevinných ľudí sa spolčil s Turkami a napáchl veľa zla a ukrutnosti.

Prístup k hradu nie je náročný, automobilom sa dá dostať až do obce Podhradie, odtiaľ po modrej a zelenej turistickej značke približne 15 minút, tesne spod hradu troška strmšou cestou asi 5 minút. Okrem zážitku z návštevy hradu je pre turistu odmenou aj nádherný výhľad. Je to priamo z hradu, alebo z vyhliadkovej skaly pod hradom. Za pekného počasia je smerom na východ vidieť takmer celú Hornú Nitru, Tríbeč so Zoborom, od severovýchodu Strážovské vrchy, na severozápade je to bočný hrebeň Považského Inovca.

Na hrad sme sa dostali po niekoľko týždňovom nútenom omedzovaní pohybu. Po skončení pracovnej doby a nákupe, sme ako väčšina ľudí, čas trávili doma. Keďže v sobotu malo byť pekné počasie a povolenie k otvoreniu dostali aj vonkajšie reštaurácie, samozrejme s dodržaním prísnych hygienických pravidiel, viac ľudí sa vybralo do prírody. Tak to tolo aj s návštevou Topolčianskeho hradu. Po ceste, ako aj na hrade, sme stretávali veľa rodín s deťmi, mládeže, tých skôr narodených bolo pomenej.

Jarná príroda bola krásne. Obdivovala som jarné kvietky ako aj výhľady na zelené lúky a polia. Žlto kvitnúca repka olej tomu dodávala tú pravú jarnú atmosféru.