Vysoká nad Kysucou - Námestie obce - Drotársky rínok
Vysoká nad Kysucou je obcou v severozápadnej časti Slovenska, v hornej časti rieky Kysuca. Vznikla počas kopaničiarskeho osídľovania horných Kysúc Valachmi. Obec sa po prvykrát spomína v roku 1616, pod názvom Vyszoka v roku 1619. V období Rakúsko - Uhorska mala obec názov Hegyeshály. Dnešný názov Vysoká nad Kysucou obec používa od roku 1927. Obyvateľstvo sa zaoberalo najskôr chovom dobytka, salašníctvom, kĺčovaním lesných a krovinatých plôch za účelom získať plochy na pestovanie poľnohospodárskych plodín. Poľnohospodárstvo bolo hlavným zdrojom obživy, ďalšou bola ťažba a spracovanie dreva. Obec hraničí s obcami Makov, Bíla (Česká republika), Veľké Rovné, Korňa a mestom Turzovka.
Práca na rodnej kamenitej pôde nedokázala priniesť dostatok obživy pre rodiny a chudoba tak nútila mužov vydávať sa do šíreho sveta za zárobkom a peniaze posielať domov svojím rodinám, mnohí tam aj zomreli a už sa na rodnú hrudu nevrátili. Do sveta vyráželi ako podomoví obchodníci, olejkári, drotári. Práve drotári z Vysokej nad Kysucou, Veľkého Rovného a Dlhého Poľa mali vo svete dobré meno. Začínali vandrovaním a neskôr si dokázali v zahraničí vytvoriť vlastné dielne a manufaktúry. Medzi známych drotárov, rodákov z Vysokej patrili napríklad Štefan Hunčík, Imrich Dočár, Martin Chalan alebo Imrich Krutošík.
Veľmi ťažké bolo aj prvé desťročia minulého storočia, kedy sa pre biedu mnoho ľudí vysťahovalo za prácou do Ameriky. Medzi vysťahovalcami boli aj starí rodičia známej osobnosti, kozmonauta E. A. Cernana. A práve ako spomienka na svojich rodákov "od drotárov až po kozmonauta" je dnešné námestie, plocha pred obecným úradom v centre obce.
Námestie je rozdelené na dve časti. V jednej sa nachádza fontána Pocta drotárom.
Bola spustená do prevádzky 19.mája 2017, jej autorom je arch. Ing. Stanislav Mikovčák. Tento pán je známy ako autor rozhľadne na Bobovci nad obcou Stará Bystrica ( v obci sa nachádza jediný orloj na Slovensku ) a tiež rozhľadne Zákopčie.
V strede fontány je veľká zemeguľa, ktorá je z jednej strany poplátaná troma pásikmi. Zemeguľa má pravdepodobne predstavovať spomienku na drotárov, ktorý chodili po svete a opravovali - "látali" gazdinkám staré riady. Voda strieka z troch trysiek. Fontána je vydlaždičkovaná malými rôzne modrými odtieňmi modrej a s priezračnou vodou veľmi zaujímavo pôsobí.
Okolo fontánky sú rozmiestnené lavičky a pekne vydláždené chodníčky.
Druhú časť námestia tvorí z veľkej časti travnatá plocha, na ktorej sú rozmiestnené štyri sochy a na okraji sú zaujímavé slnečné hodiny. Ide o prvé analematické slnečné hodiny na Kysuciach. Pochádzajú z roku 2018. Čas ukazuje tieň osoby, ktorá sa postaví na dátumovú stupnicu na miesto aktuálneho dátumu. Jej tieň potom ukáže koľko je tzv. pravý slnečný čas. Tabuľka s návodom sa nachádza pred hodinami. Projekt bol realizovaný vďaka finančnej podpore Ministerstva dopravy a výstavby SR.
Štyri sochy vznikli v roku 2015 počas medzinárodného sochárského sympózia s názvom "Od drotára po astronauta E.A. Cernana". Na travnatú plochu boli po sympóziu osadené štyri pieskovcové skulptúry od slovenských a poľských sochárov.
Prvá socha nesie názov Splnený sen, jeho autorom je Jozef Mundier, ktorý sa narodil na Kysuciach v Oščadnici. Venuje sa reštaurátorskej činnosti a sochárskej tvorbe, kde požíva nielen kameň a drevo ale aj kosti zvierat.
Druhá sochá s názvom Signály z orbitu je prácou Jaroslava Gaňa, ktorý sa narodil v Žiline. Okrem sochárstvu, kde používa kameň a drevo, sa venuje aj dizajnu.
Treťou sochou je Let do kozmu. jej autorom je Poliak Bronislav Mleszczak. Tvorí z dreva, kameňa, ale aj maľuje na sklo, vyrába ľudové nástroje, rekvizity a zábavné ľudové predmety.
Poslednou sochou nachádzajúcou sa pre obecným úradom v parčiku je socha s názvom Zem a Merkúr od Tadeusza Scleszka. Obaja Poliaci pochádzajú zo Zywca.
Aj tento sochár tvorí svoje diela z kameňa a dreva. Zaoberá sa aj reštaurovaním starých sôch, kaplniek v prírode...
Počas sympózia sa do prác zapájali aj deti, ktoré pod vedením Veroniky a Jozefa Mundierových vytvorili z lipového dreva dve dielka : Vesmírne hniezda a Mesačná krajina. Tieto sú umiestnené v interieri obecného úradu.
Obec Vysoká nad Kysucou je našou srdcovou záležitosťou, lebo odtiaľ pochádza náš otec a dodnes v obci býva naša babka. Sme radi, že priestor pred obecným úradom takto ožil. Pamätnú izbu astronauta Cernana sme ešte nenavštívili, lebo je otvorená len počas pracovnej doby obecného úradu a to sme my buď boli v škole alebo v práci. Ale určite sa tam raz dostaneme...