Vysoké Tatry - Bilíkova chata a vodopády Studeného potoka
Bilíkova chata sa nachádza v lesnatom prostredí pod juhovýchodným úbočím Slavkovského štítu tesne pod Hrebienkom. Na mieste, kde dnes stojí chata v od roku 1875 stála jednoduchá Ruženina chata. V roku 1884 k nej pribudol aj väčší turistický hotel. Požiar v roku 1893 zničil obe budovy a majitelia spišskosobotskej lersnej spoločnosti na tomto mieste postavili dva nové hotely, ktoré tiež postihol podobný smutný osud, a v roku 1927 tiež vyhoreli. V minulosti túto historickú osadu volali aj podľa neďalekého Studeného potoka Studenovodskými kúpeľami.
Dnešnú Bilíkovu chatu dali do prevádzky v roku v roku 1934, jej pôvodný názov bol Guhrová chata. Dr. Milan Guhr 1873 - 1934 bol tatranský lekár a priekopník lyžovania. Presadil stavbu tejto chaty.
Dnešný názov Bilíkova chata nesie na počesť kapitána in memoriam Pavla Bilíka 1916 - 1944, príslušníka finančnej stráže v Starom Smokovci, účastníka odboja a SNP. Pavol Bilík, rodák z hornokysuckej obce Makov bol aj aktívny lyžiar, bežec, v tomto športe získal aj mnoho víťazstiev a ocenení. Na jeho počesť sa každoročne konáva branný pretek ,, Memoriál Pavla Bilíka,,. Pri bojovej akcii v Hornom Smokovci ho nacisti zajali a po výsluchu a mučeniu bol gestapom na Kežmarskom zámku popravený zastrelením.
Bilíková chata si"zahrala" aj v seriali na televíznej obrazovke, išlo o seriál 30 prípadov majora Zemana. Dej sa odohrával vo Vysokých Tatrách, bola to 22. epizóda Tatranské pastorále a došlo tu k odhaleniu vraha študentky z doby pred desiatimi rokmi. V seriáli mala chata názov Šuhaj.
Vodopády Studeného potoka sa nachádzajú na úseku Studeného potoka od sútoku Veľkého Studeného potoka z Veľkej Studenej doliny a Malého Studeného potoka z Malej Studenej doliny blízko od Rainerovej chaty až po Bilíkovú chatu, kde vodopady končia. Dočítala som sa, že najväčšia koncentrácia vodopádov v Tatrách je v okolí Rainerovej chaty. Nachádza sa tu pre turistov atraktívna kaskáda Vodopádov Studeného potoka. Na Malom studenom potoku, najvyššie položený je Obrovský vodopád. Do biela spenená voda padá do hĺbky 20 m. Nižší Trojitý vodopád je skrytý v lese a turisti ho navštevujú zriedkavo.
Pod spojením Veľkého a Malého Studeného potoka sú ďalšie štyri vodopády. Najvyššia je kaskáda malého vodopádu, pod ňou je Skrytý vodopád a pod ním leží dolný koniec kaskád Veľkého vodopádu. Pri ňom sa obyčajne nachádza najviac ľudí, ktorí obdivujú jeho krásu. Voda tu prepadá cez skalný stupeň vysoký 13 metrov. Dlhý vodopád sa nachádza oproto Bilíkovej chate a je prístupný na žltej turistickej ceste vedúcej do Tatranskej Lesnej. Studený potok preteká obrovským terenným zlomom a vytvára prekrásne kaskády, vodopády, ktoré sú najkrajšie počas jarného topenia snehu alebo po výdatných dažďoch, kedy je hladina vody v potoku vysoká.
Pozdlž vodopádov vedie niekoľko turisticky značených chodníkov, my sme sa k vodopádu dostali od Rainerovej chaty a pokračovali sme k Bilíkovej chate. Vody vtedy tieklo v Studenom potoku menej, takže vodopády neboli v ,,plnej paráde,,. Na Bilíkovu chatu je z Hrebienka po zelenej značke iba 5 minút, k vodopádom studeného potoka tiež po zelenej turistickej značke 15 minút.