Zemianské Podhradie - evanjelický kostol a pamätný dom

Obec Zemianske Podhradie leží v strede Bošackej doliny z oboch strán lemovanou pasienkami a lesmi v Bielych Karpatoch v nadmorskej výške 238 metrov, má približne 770 obyvateľov.

Obec sa spomínala už v roku 1397 ako súčasť panstva Beckov, neskôr patrila zemianskym rodinám. Obyvateľstvo sa venovalo v minulosti hlavne poľnohospodárstvu, tesárstvu, debnárstvu a kolárstvu. Okrem výroby dreveného drobného kuchynského náradia bol rozšírený aj podomový obchod.

Medzi unikáty svojho druhu patrí evanjelický kostol Svätej Trojice. Základný kameň tohto kostola bol položený na jar v roku 1785, rok po vydaní tolerančného zákonu. Plány na výstavbu tohto kostola robila Estera Rothütz, rodená Príleská, dcéra známeho právnika Alexandra Príleského, vtedajšia majiteľka kaštieľa v Zemianskom Podhradí. Miesto, na ktorom povolili stavbu kostola nebolo najvhodnejšie, išlo o močaristú pôdu, ktorú bolo potrebné najskôr upraviť. Vyriešilo sa to tým, že do tejto pôdy vrážali bukové a dubové stĺpy na jej spevnenie. Rýchlosť napredovania výstavby kostola spomaľovali hlavne finančné prostriedky, hrubá stavba - múry so strechou boli dokončené v roku 1788. V roku 1801 bola stavba kostola úplne dokončená a posvätili ho Svätej Trojici. Klasicistický kostol je postavený v ranoempírovom slohu, má elipsovitý pôdorys o rozmeroch 14 x 12 metrov a štvoro vstupných dverí, ktoré sú orientované na každú svetovú stranu. Ani jedny z dverí nie sú hlavné. Vonkajší obvod kostola je tvorený 12 arkadovým stĺporadím, počet stĺpov je symbolický, ako 12 učeníkov. Zaujímavá je aj manzardová strecha s ihlanovytým ukončením, pod ktorou je umiestnený zvon z roku 1821. Na vrchole strechy sa týčia dva, okrajmi na sebe položené kalichy s klasickým krížom. Dvojetážovaný klasistický stĺpový oltár s mrežovanou ohradou a kazateľnicou má v strede obraz Krista a dvanásť apoštolov daroval manžel Estery Príleskej barón Granzenstein. Organ je tiež klasicistický so stĺpovou organovou skriňou.

Traduje sa, že sa na povale tohto kostola ukrýval Ľudovít Štúr, v roku 1848, v dobe, kedy bol na neho vydaný zatykač. Kostoly tohto druhu sú v Európe iba dva, jeden v Nemecku a druhý v Zemianskom Podhradí.

Oproti kostolu je od roku 1993 otvorený pamätný dom Rizner - Holuby, v ktorom sa nachádza expozícia o obci a osobnostiach, ktoré v nej žili.

O rozvoj obce sa zaslúžil miestny rodák Ľ. V. Rizner (1849 - 1913), ktorý tu pôsobil ako učiteľ. Počas celého svojho života sa venoval spisovateľskej a ľudovovýchovnej činnosti, bol zakladateľom slovenskej národnej bibliografie.

Pôsobil tu aj evanjelický farár, botanik, archeológ, etnograf a národopisec J. Ľ. Holuby (1836 - 1923). Zbieral aj ľudové piesne, porekadlá, zvyky, archeologicky a botanicky preštudoval celú Bošácku dolinu.

Okrem nich tu pôsobil evanjelický farár Samuel Štúr ( 1818 - 1861), brat Ľudovíta Štúra. Miesta posleného odpočinku Samuela Štúra a rodu Ostrolúckovcov sa nachádza neďaleko kostola pri cintoríne.

Do Zemianskeho Podhradia umiestnil Alois Jirásek niektoré kapitoly svojej trilógie Bratstvo. Tu sa stretáva u svojho brata Samuela Ľudovít Štúr s J. M. Hurbanom. Tu spoznáva Štúr svoju osudovú lásku Adelu Ostrolúcku, ktorá bývala v kaštieli neďaleko fary. O ich láske píše v knihe Jar Adély Ostrolúcke spisovatel Ľudo Zúbek, mnohí si ešte na túto knihu pamätajú zo školských lavíc.