Častá
Turistické cíle • Města, obce, vesnice • Vesnice
Obec Častá leží na jihovýchodním úpatí Malých Karpát, asi 13 km severovýchodně od Pezinoku a 16 km západně od Trnavy. Vznikla jako podhradí hradu Červený Kameň, který je zároveň největší zdejším turistickým lákadlem. První písemná zmínka o obci je z roku 1296.
Mimo již zmiňovaný hrad, kde je možné shlédnout expozici z historie nábytku, patří k dalším památkám obce kostel svatého Imricha. Původně gotický kostel ze 13. století, v roce 1937 výrazně přestavěný. Kapličky Nejsvětějšího Spasitele a Sedmibolestné Panny Marie pocházejí z 19. století.
Obec Častú nájdeme na rozhraní Malých Karpát a Trnavskej pahorkatiny neďaleko známeho vinárského mestečka Pezinok.Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1291 a vznikla ako podhradie hradu Červený Kameň.Vyvíjala sa ako zemepanské mestečko s trhovým právom.V minulosti mala táto obec veľa názvov,medzi ktorými sa zachovali tieto:Shastus, Sathmansdorf, Sathmania, Schatmansdorf, Czasta, Czeste.Väčšiu časť svojej existencie patrila do panstva hradu Červený Kameň,ktorý sa vypína nad obcou.Z kultúrno-historických pamiatok tu nájdeme rímsko-katolícky kostol sv. Imricha zo 14. storočia.Pôvodne bol postavený v gotickom slohu,ale v rokoch 1936 - 1937 bol prestavaný v trojloďový kostol. Z pôvodnej gotickej stavby sa zachovala len svätyňa a časť veže.Zo známych osobností sa tu narodil Juraj Fándly.
Obec Častá v malokarpatskom regione patrí do okresu Pezinok a má približne 2160 obyvateľov. Obec leží medzi Trnavskou pahorkatinou a východným úpätím Malých Karpát. Obec má dosť veľký výškový rozdiel, jej najnižšia časť je v nadmorskej výške 219 metrov, najvyššia 694 metrov, stred obce je vo výške 245 metrov.
Nad obcou je v lesnom prostredí stojí hrad Červený Kameň.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1296. Obec patrila panstvu Červeného Kameňa ako poddánska dedina od začiatku 13. storočia až do doby, kedy bol zrušený feudalizmus. V roku 1560 získala privilégium mestečka, ktoré jej umožňovalo právo vykonávať každý týždeň trh a od roku 1578 i právo na možnosť usporiadať jednoročne tri jarmoky.
V minulosti sa tu obyvateľstvo zaoberalo hlavne vinohradníctvom, poľnohospodárstvom a tiež remeslami. Cechy čižmárov, debnárov, krajčírov, habanských hrnčiarov a sukenníkov.
Od 16. storočia tu stál i pivovar, ktorý tu nechalo postaviť červenokameňské pánstvo. Obec Častá má historiu i vo výrobe papiera, prvá papiereň tu bola postavená v 17. storočí. V tomto storočí sa tiež spomína dolovanie zlata a striebra, neskôr i meď a síra.
V roku 1644 obec postihol veľký požiar, na následky ktorého tu zhoreli skoro všetky domy. Ďalšie nešťastie obec postihlo počas morovej epidémie, počas ktorej tu zomrelo veľa obyvateľov. Po týchto udalostiach si občania v obci nechali zhotoviť sochy sv. Floriána a sv. Františka Xaverského, patronov a ochrancov pred týmito nešťastiami s prosbou o ich ochranu.
V minulosti tu žila i početná komunita židovskích občanov. V 18. storočí mali svoju modlitebňu a v roku 1884 si postavili i novú Synagogu. Bezproblémove spolunažívanie občanov židovskej a kresťanskej viery narušila 2. svetová vojna, ktorá tým prvým priniesla veľké existenčné problémy.
V Častej sa v roku 1750 narodil významný slovenský národný buditeľ a spisoveteľ Juraj Fándly.
Dominantou obce je kostol sv. Imricha, ktorý postavili v 15. storočí ako jednoloďový v gotickom slohu. Klenba hlavnej lode je pôvodná, gotická sieťová, zachovali sa i jej gotické nástenné maľby. Bočné lode kostola boli pristavené neskôr v barokovom slohu niekedy v 17. storočí. Veža kostola má v prízemí štvorcový pôdorys, ďalej veža naväzuje v osemhrannom tvare s viacerými otvormi, niektoré boli i strielňami. Pôvodná veža bola v rokoch 1774 - 75 dostavaná do dnešnej podoby. Sú v nej umiestnené hodiny na štyri svetové strany. Oltár zhotovil trnavský sochár a rezbár Tomáš Pändl v roku 1637, okna kostola majú farebné sklenené vitráže. V minulosti okolie kostola tvoril cintorín, dnes je v dolnej časti obce. V roku 1937 došlo k rozsiahlejšej prestavbe kostola. Kostol bol požehnaný a zasvätený sv. Imrichovi, ktorý bol synom uhorského kráľa Štefana I. a bavorskej princezny Gizely. Mal ako následovník vládnuť Uhorsku, ale jeho život ukončila poľovačka, počas ktorej utrpel ťažké zranenie, ktoré mu spôsobil diviak a na jeho následky neskôr zomrel. V obci sa 5. novembra na Imricha konajú hody.
Pred kostolom je pamätník obetí 1. svetovej vojny, sú na ňom umiestnené mená padlých, v strede má socha anjela v náruči vojaka, možno ho utešuje, alebo už je mŕtvy.
V centre obce sa tiež nachádza stĺp hanby, pranier, ktorý sa v Častej spomína už v roku 1543. Je dôkazom vykonávania súdnej moci zemepánov priamo v obci pred očami ostatných obyvateľov. Bol postavený z tehál, boli na ňom okovy a počas jarmoku v jeho hornej časti umiestňovali i drevenú ruku s mečom. V roku 1960 ho odstránili, lebo prekážal premávke. V roku 2010 ho umiestnili späť skoro na to isté miesto.
Na cintoríne v obci návštevníka určite upúta kaplnka, ktorá je postavená pri ceste a nemôže utiecť pozornosti. Túto cintorínsku kaplnku, ktorá je príkladom sakralnej architektúry v záveru 19. storočia nechal postaviť Viktor Fugger. Kaplnka má takmer štvorový pôdorys, dolnú časť portálu tvoria dvojkrídlové okované drevené dvera s pôvodnými kľučkami a klopadlami. Nad nimi je umiestnený pekný farebný relief Panny Márie s dieťaťom sediacej na tróne a po jej stranách sú dvaja anjeli. Nad štítom priečelia je štíhla baldachýnová vežička. Okna Kapličky zdobia farebné sklenené vitráže.
Na cintoríne sa nachádza i mnoho starých krížov a Kamenných náhrobkov. Spomeniem sme napríklad náhrobok grofky Palfiovej. Grofka Antonia Palfiova, rodená Kolowrat - Krakowská (1763 - 1842 ), manželka Rudolfa Palfiho, ktorá po smrti svojho manžela viac ako 40 rokov skravovala červenokameňské pánstvo. Táto baronka mala k svojím poddaným veľmi vrúcny vzťah, bola u nich obľúbena a snaď aj pre to sa nechala pochovať v obci Častá na miestnom cintoríne. Jej hrobka ale už zanikla, pamiatku na túto ženu dnes už pripomína iba kovový, neogotický náhrobok v tvare maláho domčeka.
V centre obce si môžete v lete pochutnať na zmrzline, dať si pizzu, ale keďže ste v Malokarpatkom regione nezabudnite ochutnať a kúpiť si dobré vínko.