Kvačianska dolina

Fotografie (1)

Kvačianska dolina už bola na stránkach Turistiky niekolkokrát spomínaná. Do tejto oblasti konkrétne do Prosieku sme chodievali každoročne na záver týždenných vandrov a dodnes máme v miestnej krčme povesený glejt. Pred asi 12-15 rokmi sme sa rozhodli, že nám nestačí pozerať do Kvačianskeho kaňónu zvrchu a prešli sme dolinu proti prúdu vodou. Kedysi viedol chodník aj spodom doliny, pretože sme našli zbytky reťazí a náznaky starého chodníka. Na trase boli dve kritické miesta, kde nás jedenkrát zachránilo povesené lano a po druhý raz doska položená krížom cez prúd. Pretože nám už spomienky vybledli - 26.08. sme stáli znovu u ústia kaňónu, aby sme sa pokúsili zase o prechod Kvačianskej doliny neznačenou cestou proti prúdu potoka. Stav vody nebol vysoký, počasie vyzeralo stálé a tak sme vyšli. Musím upozorniť, že ak by ste to chceli skúsiť, musíte počítať, že väčšinu trasy idete vodou a v niektorých miestach aj vyše pása. Taktiež upozorňujem, že táto trasa je zakázaná. Zo začiatku kaňonu je ešte možné kombinovať trasu vodou a brehom, ale neskôr sa kaňón zužuje a steny sú stále strmšie. Vo vode je neuveriteľný bordel. Nájdete tu veci, nad ktorými človek žasne. Od pneumatík, izolácií z káblov, výfuk z auta, hrnce až po hračky a pod. A tak sa musím zamyslieť, či tábor ochranárov v Oblazovských Mlynoch nie je len preto, aby mali kam chodiť na dovolenky. Veď už sa tam mrvia desaťročie a mlyny sú stále rovnaké. Len v potoku, ktorý tečie akolo je stále viac bordelu. Ale naspäť k trase. Kamene vo vode sú pomerne slizké, a treba počítať s pádom do vody. Asi po 20 min. sme narazili na kríž, postavený na pamiatku niekoho, kto práve tam zahynul. Ako a prečo, to neviem. Po ceste sú miestami vymleté ale aj tektonické hlbočiny s odhadnutou hlbkou 2,5-3 metre. Podarilo sa nám dostať asi tak do druhej tretiny kaňónu (odhad). Tu sme prišli do prvého kritického miesta. Kaňón sa zužuje asi na tri metre. Steny okolo sú kolmé a hladké. Týmto zužením preteká pomerne silný prúd, ale najhoršie je, že vteká do hlbočiny, ktorá môže mať hĺbku 3,5 m a rozmer 3x4 m. Jediná možná cesta je vyliezť skalnú stenu po pravej strane asi desať metrov a spustiť sa na druhú stranu sútesky. Zo steny visí kábel uviazaný navrchu o smrek, na ktorom sú asi v polmetrových vzdialenostiach porobené uzly. Bohužial sa nám tento úsek nepodarilo prekonať. Naše vybavenie nebolo na takej úrovni a báli sme sa riskovať pád z neznámeho lana (kábla). Mali sme aj strach zo zničenia fotoaparátov v prípade pádu do vody. Taktiež sme si pamätali druhý ťažký úsek, na ktorom nás predtým zachránila doska, a nevedeli sme ako to tam teraz môže vyzerať. Každá velká voda, ktorá prehrčí kaňónom niekoľkokrát do roka, zmení podmienky prechodu. No a tak sme to vzdali a vrátili sa. Len na spiatočnej ceste sme si uvedomili, aké skalnaté prahy potok prekonáva. Orientačná informácia: Lokalita sa nachádza v Chočských vrchoch nad obcou Kvačany u vodnej nádrže Liptovská Mara. Je súčasťou poznávacieho chodníka cez Prosiecku dolinu (kaňon) a Kvačiansku dolinu. Značkový chodník vedie vrchom Kvačianskej doliny a dnom Prosieckeho kaňonu (bez vody). Prechod sme začínali od parkoviska nad obcou Kvačany, z miesta, kde značkový chodník začína stúpať a opúšťa súbežný potok. Pretože voda je riadne studená, mali sme pevné tenisky s teplými ponožkami. Trocha to pomáha, ale občas musíte postáť niekde na suchu a prehriať si vodu v teniskách. Pozor, nepúšťajte sa tam osamote alebo so slabší partnerom. V niektorých úsekoch by asi pomohli aj palice na udžanie rovnováhy. Zoberte si aspoň nejaké lano zo sebou. No a pozor na počasie. V niektorých úsekoch nie je kam utiecť pred prívalovou vodou. Veľa šťastia.