Valdštejnská zahrada

    Pri prechádzke areálom Pražského hradu sme si všimli medzi domami Malej Strany niečo veľké šedé akoby nalepené na dome.  Po chviľke prišla skupina zahraničných turistov a ich sprievodca im ukazoval čo môžu pred sebou vidieť. Jeden z bodov na ktoré ich upozornil bolo aj šedé miesto akoby nalepené na dome. Náš deda nám povedal že tam by mala byť Valtštejnská záhrada. Ako mladý tam bol s babičkou na divadelnom predstavení s Jiřinou Jiráskovou v hlavnej roli.

Keďže nám stále nešlo z hlavy to "šedé čudo", rozhodli sme sa, že sa tam musíme pozrieť. Najskôr sme si pozreli Záhrady Pražského hradu a vyšli sme dole na Malej Strane. Tu už sme uvideli smerovníky, ktoré nás doviedli k Valtštejnskej záhrade. Najskôr sme stáli pred budovou Valdštejnského paláca, ktorý je od roku 1996 sídlom Českého parlamentu. Vošli sme dnu veľkými dverami a ocitli sme sa na štvorcovom nádvorí. Po jeho prejdení sme sa dostali už do Valtštejnskej záhrady. Ako prvé sme uvideli Sala terenu. Pred ňou boli rozložené stoličky. Tu niekedy pred viac ako polstoročím boli naša babička a deda na divadelnom predstavení. Sala terrena sa nachádza na východnej strane Valdštejnskej záhrady. Je to trojosá kolosálna otvorená stavba, ktorá nemala v čase vzniku a ani neskôr obdobu. Charakter jej výzdoby sa zhoduje s výzdobou ostatných priestorov paláca. Strop je ozdobený freskami: uprostred Zeus s Herou a Venušou, na južnej strane bohovia Trojanov a na severnej bohovia Helénov. Medailóny okolo Olympu znázorňujú hrdinov Trójskej vojny. Frezky sú od neznámych umelcov. Sala terrena bola postavená v rannobarokovom štýle v prvej polovici 17. storočia.

V južnej bočnej stene je umelá jaskyňa s kvapľami - tzv. Grotto. A to je práve to "šedé čudo", ktoré sme videli z Hradu. Z infotabule sme sa dozvedeli, že ide o "Krápníkovou stěnu " - kvapľovú stenu - je to vlastne umelá skala. Túto časť záhrady nazývajú aj tajomnou, záhadnou. Striedajú sa tu prvky umelej a živej prírody. V kvapľovej stene sa nachádzajú žaby, hady, rôzne príšerky, ale i tváre ľudí. Za stenou sú aj tajné chodby a priechody. K umelej skale bola pristavená voliera pre exotické vtáky. Od roku 2002 tu chovajú výry veľké. Spojenie živej a umelej prírody, kontrasty vedľa seba, to sú typické znaky manýristickej, rannobarokovej záhrady, tvorenej podľa talianských záhrad. Pred stenou sa nachádza štvorcová mramorová fontána s bronzovou sochou Venuše. Pri nej si môžete aj posedieť na lavičkách.

Zaujímavá, pekne upravená je aj samotná záhrada, ktorá má rozlohu  viac ako 14 tisíc m². Založil ju vojvoda Albrecht z Valdštejna pravdepodobne pred rokom 1634. Vo všetkých častiach záhrady sú voľne rozmiestnené kópie pôvodných Vriesových sôch (Adonis a Venuša, Apollóm, Bacchus, kráčajúci kôň a kôň s hadom, Neptún, Laokoon a jeho synovia, zápasníci) a reliéfne vázy. Pôvodné sochy boli odvezené do Švédska roku 1648 ako vojnová korysť. Dnes sú inštalované v kráľovskej záhrade v Drottningholmu. Sochy boli vytvorené Adrianom de Vriesom ( 1556 - 1626 ) pre Rudolfa II. Kopie boli vytvorené v 20-tych rokoch 20.storočia. Neskoro barokové sochy Apolóna, Herakla a Diany boli do záhrady umiestnené v 18. storočí. Posledná obnova záhrady prebehla v rokoch 1996 - 2001 a rešpektovala historický vývoj záhrady.

Záhradou sa voľne pohybujú pávy korunkové, ktoré sú tu chované od roku 1993. Vo voliére sú 2 páry výrov. V bazéne s umelým ostrovčekom, na ktorom je socha Herkula, hniezdia voľne žijúce divoké kačice, sliepočka vodná a je tu viac druhov rýb ( kapor obecný, karas obecný, karas strieborný, sumec veľký... ). Ryby sú v bazéne chované od roku 2001.

V záhrade sú tiež zaujímavé druhy stromov ako magnólie, figovník, mišpule. V skleníku sú teplomilné kvetiny. Záhrada je ukončená jazdiarňou. Z druhej strany jazdiarne je malý parčík s fontánou a lavičkami, ku ktorým sa dostanete priamo zo stanice metra Malostranská.

Valdštejnská záhrada vďaka originálnemu architektonickému riešeniu a zachovaných výzdob vo vnútorných preistoroch tvorí jeden z najvýznamnejších rannobarokových celkov v strednej Európe.

Od jazierka sme vyšli na ulicu neďaleko stanice metra Malostranská. Ani sa nechce veriť, že medzi množstvom domov sa nachádza takáto oáza kľudu.