Mont Blanc
Mont Blanc so svojou výškou 4810 m n.m. je najvyšším vrcholom Álp a zároveň Francúzska a Talianska. Pre niekoho holý fakt, pre niekoho výzva. Ja som prijal výzvu. Slovo dalo slovo, piati sme sa dohodli a 16.8.2012 o 5. hod vyrážame. Skôr ako sme zamierili na Blanc, absolvovala sa nutná aklimatizácia v Taliansku, na Vincent Piramid s nadmorskou výškou 4215 m . Po úspešnom výstupe a zostupe a bez zdravotných komplikácií týkajúcich sa vyššej nadmorskej výšky naša partia vyrazila spod pohoria Monte Rosy smer Chamonix. Malebné to mestečko pod naším Mont Blancom. Ubytovávame sme sa v kempe. Veľmi ústretová správkyňa kempu nám prezradila, že najbližšie tri dni nás neminie pekné počasie. Nezaváhali sme ani sekundu, plán sa poopraví a my hore vyrazíme čo najskôr, kým si to na horách nevyspytateľné počasie, resp. pani správcova nerozmyslia. Na výstup a zostup treba tri dni, samozrejme pri dobrom počasí . Náš prvý deň sa mal skončiť na bivaku Forestier vo výške 2768 m n.m. kam sme bezproblémovo večer dorazili. Po doplnení energie z poctivo vynesených zásob, bolo treba doplniť aj zásoby vody. A to nielen do tela. Na rad prišli variče a ľadovec. Vyhlásenie večierky nebolo treba. Ráno vyrážame k ďalšiemu nášmu nocľahu k chate Gouter cez obávaný kuloár. Obávaný pre veľmi častý pád kameňov, ale aj kamenných lavín. Po úspešnom takpovediac preklusaní kuloárom nám zostáva vystúpiť po skalnom rebre k chate Gouter vo výške 3817 m n.m.. A výstup sme si aj náležite vychutnali. Miestami lezenie, miestami šplhanie- to v úsekoch zabezpečených lanami. Ako sme predpokladali chata bola plná. Predvídaví Slováci - si so sebou vyniesli aj stany, takže sa bezproblémovo ubytovávame kúsok nad chatou v snehu. Ľahnúť si ideme už okolo 20. hod, zaspávame pri burácajúcom hluku helikoptér až po 22. hod a o 0:00 hod je budíček, balenie, odchod na náš cieľ Mont Blanc. Postupujeme naviazaní na lano a vidíme len pokiaľ nám dosvietia naše čelovky. Kráčame pomaly pre redší vzduch, takže 1000 výškových metrov zvládame a na vrchol dorazíme tesne pred svitaním o 6:30 hod. Radosť je veľká a zaslúžená, veď po troch dňoch výstupu sa netreba čudovať. Užívame si východ slnka, nafotíme pár fotiek a už aj z tejto zimnej krásy s úžasnými dojmami schádzame naspäť k naším stanom. Zostupujúc si dodatočne môžeme vychutnať krásu okolitých ľadovcov. Šikovne sme zbehli k stanom , kde sme začali baliť a pripravovať na ďalší zostup. Náhle nás prekvapila francúzska televízia a požiadala nás o rozhovor na tému prenocovanie v stanoch vo výške 3817 m n.m. a o samotnom výstupe na Mont Blanc. Peter dobre ovláda anglický jazyk, tak sme ho strčili pred kameru a zrazu sme TV hviezdy. Pred obedom zliezame z Gouterky po skalnom rebre, ktoré sme si úprimne viac vychutnávali, menej unavení ako pri ceste hore. Na konci rebra nás čaká ešte obávaný kuloár. Padanie kameňov sa zintenzívnilo, tak si dávame väčší pozor a hlavne rýchlejší presun. Z vrchu pozorujem a tesne pred prebehnutím rizikového miesta preletia dvom parťákom podo mnou nad hlavami tri varovné projektily slušnej ráže. A to sú krytí skalami bočného skalného rebra mimo žľab. Že by predzvesť niečoho ? Asi za 30 min po prekonaní kritického miesta zaznie strašný rachot a kuloárom sa valí najprv prvá a potom druhá kamenná lavína. Vzdialení asi 200 m neveriac pozorujeme ako skaly veľkosti suda vysoko prevyšujú bočné rebro žľabu a naše presvedčenie, že už sme mimo nebezpečia dostáva náhle trhliny, umocnené príšerným burácaním. Po tomto monumentálnom divadle sme pokračovali dolu okolo nášho prvého bivaku až k vytúženej vlakovej stanici, kam sme dorazili úplne vyčerpaní. Po absolvovaní jazdy vlakom, lanovkou a autobusom konečne zhadzujeme ťažké batohy v kempe, kde sa následne dozvedáme, že po kamennej lavíne v kuloári je, do odvolania výstup z tejto strany na Mont Blanc zakázaný. Takže sme to stihli len tak-tak. Na druhý deň celé doobedie oddychujeme, po obede navštívime Chamonix a hneď ráno vyrážame smer Slovensko.