Veľká Studená dolina – Prielom – Poľský hrebeň – Velická dolina
Veľká Studená dolina – Prielom – Poľský hrebeň – Velická dolina
Tento prechod patrí tiež do kategórie vysokonáročných túr, ale zároveň aj tých najkrajších vo Vysokých Tatrách. Okrem toho, že prejdeme cez dve nádherné doliny Veľkú Studenú a Velickú dolinu s prekrásnymi plesami, vodopádmi a potokmi, prekonáme aj dve vysokohorské sedlá. Prvým je sedlo Prielom v nadmorskej výške 2290metrov spájajúce Veľkú Studenú dolinu so záverom Bielovodskej doliny – Zamrznutým kotlom. Druhé je na skok od Prielomu, sedlo Poľský hrebeň, ktorým sa vrátime naspäť na južnú stranu Vysokých Tatier. Poľský hrebeň je položený o niečo nižšie v nadmorskej výške 2200 metrov.
Túra začína klasicky vyvezením sa pozemnou lanovkou zo Starého Smokovca na Hrebienok. Z Hrebienka širokou “špacírkou” po červenej na Starolesniansku poľanu. Cesta trvá 20 minút. Z poľany, na ktorej je križovatka turistických trás sa vydáme po modrej značke do veľkej Studenej doliny. Prejdeme viacerými skalnými stupňami a morénami – pozostatkami ľadových dôb. Celá Veľká dolina sa otvorí pred nami nad pásmom lesa, jej veľkosť je naozaj impozantná. Pôjdeme takmer celú cestu po kamennom chodníku popri Veľkom Studenom potoku. Po ľavej strane budeme mať strmé úbočia Slavkovského hrebeňa, vpravo s výhľadom na Prostredný hrebeň. Pred záverom doliny sa chodník otáča prudko doľava. Pomedzi balvany vystúpime na morénu Vareškového plesa. Tu sa oplatí zastať a vynadívať sa na krásu doliny, ktorú budeme mať pod sebou, ako na dlani. Ďalej pôjdeme popri Dlhom plese, zhodou okolností pôjdeme ešte popri jednom Dlhom plese v susednej doline Kvetnica, cez ktorú sa budeme vracať späť do podhoria. Od Dlhého plesa, ktoré je stlačené pod Východnou Slavkovskou vežou vyjdeme miernym stúpaním ku prvému cieľu našej túry – Zbojníckej chate. Cesta od rázcestia na Starolesnianskej poľane po Zbojnícku chatu trvá 2,5 hodiny. Chata Zbojníčka je akýmsi dvojčaťom Terinky v susednej Malej Studenej doline. Nachádza sa v nadmorskej výške 1960 metrov. Po dlhšej prestávke, doplnení síl na chate a čiastočnom usušení oblečenia môžeme pokračovať ďalej do vysokohorských kotlín. Nachádzame sa už v kráľovstve vysokotatranských endemitov svišťa a kamzíka a pri troche šťastia sa nám nejakého podarí aj odfotografovať, alebo aspoň na chvíľu zazrieť. Chodník vedie vľavo poza chatu po modrej značke popri Zbojníckych plesách Kotlinou pod Prielomom popod Bradavicu (2476m.n.m.) až pod samotný Prielom a Východnú Vysokú. Výstup na Prielom je po skalnej suti a skale a zo Zbojníckej chaty sa naň dostaneme za 1,5 hodiny. Otvorí sa nám krásny výhľad na severnú stranu Vysokých Tatier – Velický štít, pod ktorým je nevšedné Zamrnuté pleso v rovnomennom kotli, Litvorová priehyba, za ktorou vyčnieva divoká Hrubá veža nad Litvorovou dolinou. Pri dobrom počasí uvidíme aj Ťažkú vežu s Ťažkým plesom, a Rysy (2502 m.n.m.). Pohľad na bielo-modrý ľad na hladine Zamrznutého plesa, ktorý sa tu drží ešte v prvej júlovej dekáde je naozaj nevšedný. Zostup z Prielomu je po skobách nabitých v skale. Na pridržiavanie slúžia reťaze. Treba počítať s tým, že sa tu zdržíme, kým prejdú ostatní turisti, hlavne v sezóne júl – august. Keď zídeme zo sedla, čo považujem pri peknom počasí za lahôdku, prejdeme čarovným Zamrznutým kotlom, ponad Zamrznuté pleso. V kotli je aj v lete možný výskyt snehových polí, ale terén nie je veľmi strmý, takže prechod snehovou pláňou nám v lete môže prísť celkom vhod. Prídeme na rázcestie zelenej a modrej v Zamrznutom kotli. My pôjdeme doľava po zelenej na Poľský hrebeň, na ktorý je naozaj nenáročný výstup a behom 15 minút sme už na ňom. Celý prechod z Prielomu na Poľský hrebeň trvá 45 minút. V priebehu hodiny prejsť cez dve sedlá a tri doliny, taká príležitosť sa nám inde nenaskytne. Je to naozaj prekrásna túra a človek pri nej úplne zabudne na únavu. Keď vystúpime na Poľský hrebeň, vietor z jednej strany pohoria na druhú nás určite osvieži, niekedy až poriadne schladí. Počasie sa tu mení naozaj rýchlo, veď sme v najexponovanejšej časti Tatier len niečo cez kilometer od vrcholu Gerlachovského štítu. Výhľady na Gerlach, Východnú Vysokú a okolité doliny pokiaľ nám ho umožnia oblaky a hmla, je naozaj prekrásny. Z Poľského hrebeňa je odbočka na spomínanú Východnú Vysokú (2429m.n.m.) po žltej značke. Ak sú priaznivé podmienky a dostatočná časová rezerva, môžeme na neďalekú Východnú Vysokú vyšlapať. Za 45 minút sme hore a za ďalších 45 minút späť na Poľskom hrebeni. Na juh sa nám otvorí dolina Hornej Kvetnice s nádherne sfarbeným Dlhým plesom, tesne pod mohutnými východnými stenami Gerlachovského štítu. Z Poľského hrebeňa zídeme po mierne klesajúcom chodníku, zabezpečenom reťazami, ďalej už po kamennom chodníku popri Dlhom plese s priezračnou bledomodrou vodou. Z Hornej Kvetnice zídeme do doliny Kvetnice popri zanikajúcom Kvetnicovom plese popod Večný dážď, padajúci z úbočia Granátových veží. Okolie tvoria vysokohorské lúky. Dostaneme sa až na mohutný skalný prah, dole ktorým padá Velický vodopád. Potok pod vodopádom sa po niekoľkých metroch vlieva do Velického plesa. Pleso je hlboké len 5 metrov a leží v nadmorskej výške 1965 metrov. Na južnom brehu plesa stojí horský hotel Sliezsky dom, pre ,,menej náročných” turistov je príťažlivejšia horolezecká krčma za hotelom s praskajúcim drevom v krbe a teplou hustou polievkou. Steny krčmy zdobia fotografie a mapy Gerlachu, pod ktorým krčma stojí. Sliezsky dom je známy hlavne ako základňa výstupu na tento štít. Cesta – zostup z Poľského hrebeňa k Sliezskemu domu trvá 1,5 hodiny. Od Sliezskeho domu, resp. Velického plesa budeme pokračovať ďalej po zelenej trase Velickou dolinou popri nádhernom Velickom potoku cez prírodnú rezerváciu Velická dolina až do Tatranskej Polianky. Táto cesta nám dá asi najviac zabrať, lebo chodník vedie cestou-necestou cez množstvo skál a koreňov stromov, miestami máte pocit, že idete priamo korytom potoka, miestami zase priamo po asfaltovej ceste, čo tiež nie je výhra a naše lýtka a kolená dostanú dve hodiny poriadne zabrať. Vytúžený cieľ je v osade Tatranská Polianka, odkiaľ je dobré spojenie elektrickou železnicou, alebo štátnou cestou smer Smokovce – Štrbské Pleso.
Túra je celodenná, náročná, s prevýšením 1285 metrov, ak rátame zostup a výstup medzi dvomi sedlami, môžme si prirátať ďalších 200 výškových metrov a s odbočkou na Východnú Vysokú je to ešte ďalších 230 metrov naviac. Dĺžka trasy je približne 16 kilometrov.
Přidat do oblibených uživatelů
Mapa
Ubytování
PočasíPříspěvky z okolí Veľká Studená dolina – Prielom – Poľský hrebeň – Velická dolina
