Bajč - Kostol sv. Jána Krstiteľa
Na území obce Bajč v okrese Komárno sa žilo už v období neolitu, obec sa vyvinula zo staráho sídliska, spomína sa v roku 1312 pod názvom Boych. Bajč patril ostrihomskému arcibiskupstvu, neskôr rodom Bajcsyovcov a Szolayovcov. Obyvatelia obce pracovali predovšetkým v poľnohospodárstve na miestnych veľkostatkoch. V rokoch 1938 - 1945 obec pripojili k Maďarsku.
Hlavnou pamiatkou obce Bajč je sakrálna stavba - rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa. Kostol postavili v rokoch 1827 až 1831 v klasicistickom slohu. Zaujímavé je pôvodné miesto kostola. Väčšinou je kostol postavený na novom mieste alebo na mieste pôvodného, staršieho kostola. V tomto prípade je to úplne inak, kostol je postavený z bývaleho poschodového kaštieľa z roku 1790, ktorý patril arcibiskupovi Jozefovi Batthyány. Poschodový kaštieľ mal v pôdoryse tvar obdĺžnika, okná v prízemí mali polkruhové ukončenie. Kostol dal postaviť arcibiskup Alexander Rudnay, pracovali podľa plánov architekta Jánosa Packha. Z pôvodnej budovy architekt Packha ponechal iba štyri obvodové múry, odstránil všetky miestnosti na medziposchodí a poschodí. Štyri obvodové múry s vybúraným interiérom pokryli rovným tramovým stropom, kaštieľ pripomína výška tejto stavby s vysoko osadenými oknami.
Arcibiskup Ján Simor v roku 1871 nechal kostol upraviť, kostol zväčšili a zvýšili mu vežu.
Kostol je dnes jednoloďovou stavbou v pôdoryse tvaru obdĺžnika, s obdĺžnikovým presbytériom a predstavanou vežou s ihlancovitou strechou a oknani so zvukovými žaluziami. Žalúzie dovolia šírenie zvuku do ďalekého okolia zvonmi umiestnenými vo veži. Sú to tri zvony, najväčší je zasvätený sv. Jánu Krstiteľovi, je z roku 1860, odliali ho v dielni Antala Belaniho v Bratislave. Ďalšie dva zvony odliali v roku 1930 u zvolejonára Jakaba Dostála. Tieto zvony nahradili pôvodné, ktoré počas prvej svetovej vojny zhabali pre vojenské účely.
V hlavnom oltári je umiestnený obraz Krstu Krista z roku 1959 miestnej maliarky Vighovej. Pôvodný obraz z druhej polovice 19. storočia znázorňujúci Krst Krista je niekde v neznáme. Oltár zdobí aj socha Ježišovho Najsvätejšieho Božského Srdca. Ďalšie sochy v kostole sú sochy sv. Jozefa, Lurdskej Panny Márie, Mariinho Najsvätejšieho Božského Srdca. Organ je z obdobia po roku 1920, zhotovil ho organár František Tattinger z Nových Zámkov.
Kostol je postavený v strede obce, je v pomerne peknom stave, stále slúži svojmu účelu. Jeho interiér sa mi bohužiaľ nepodarilo navštíviť.