Palárikovo - Detviansky drevený kríž a kamenná pamätná kniha
Turistické cíle • Drobné památky
Palárikovo má mnoho významných pamiatok, je to napríklad kostol, kaštieľ s parkom, drevená vodárenska veža v areáli kaštieľa.
Zaujímavým miestom neďaleko kostola je drevený kríž a kamenná kniha pripomínajúca významné historické udalosti.
Kniha je zhotovená z tmavého mramoru, je otvorená. Na stránke vľavo sú vytesané pozlátené nápisy :
DIELO OBNOVENÉ NA POČESŤ 1150. VÝROČIA PRÍCHODU SV. CYRILA A SV. METODA NA NAŠE ÚZEMIE 863 - 2013.
900 ROKOV OD PRVEJ PÍSOMNEJ ZMIENKY O ÚZEMÍ NAŠEJ OBCE PALÁRIKOVO V "ZOBORSKEJ LISTINE II" 1113 - 2013
765. VÝROČIE PRVEJ PÍSOMNEJ ZMIENKY O OBCI PALÁRIKOVO 1248 - 2013
28. 9. 2013 PALÁRIKOVO
Na stránke vpravo sa udáva NA POČIATKU BOLO SLOVO a SLOVO BOLO U BOHA a to slovo bolo BOH. V strednej časti sú vyleptaní sv. Cyril a sv. Metod.
Kríž je zhotovený z dreva, je rezbársky bohato zdobený. Je osadený na podstavci z hnedého mramoru, v jeho dolnej časti je na kovovej tabuľke nápis - Z ÚCTY A VĎAKY PÁNU BOHU SVOJÍM RODIČOM A RODÁKOM ROD. M. BRŠELA.
Celý stĺp je kráske zdobený rôznými motívami, je na ňom aj meno autora Ján Môťovský Detva. Približne v strednej časti kríža je malý výklenok so soškou Panny Márie. V hornej časti kríža je korpus ukrížovaného Krista so zdobenou kovovou strieškou. Ide o detviansky drevený kríž.
Detvianske drevené kríže sú definované ako ľudové rezbárske práce s plochou alebo plastickou reliéfnou rezbou s geometrickými a rastlinnými ornamentmi. Ornamenty bývajú väčšinou farebné - žltá, červená zelená, modrá, čo dodáva krížom veselší charakter, sú zaujímavejšie, upútajú okoloidúceho. Pre detvianske kríže je charakteristická aj drevená alebo plechová strieška v tvare poloblúka alebo trojuholníka. Úloha striešky je chrániť drevený kríž pred nepriaznivým počasím.
Dnes sa výrobou a opravou týchto krížov zaoberá najmä Jozef Krnáč ml., Mikuláš Purdeka, Ján Môťovský ( autor kríža v palárikove ), Štefan Melich, Štefan Ľupták a ďalší.
Ján Môťovský rád pracoval od mlada s drevom. Zručnosť zdedil po starom otcovi. Už ako 6 ročný si vyrezal koníka, s ktorým sa potom hrával, pokračoval píšťalkami z lipového dreva. Vyrobil krčah a valašku, s ktorými sa zapísal do Slovenskej knihy rekordov. Valaška je z čerešňového dreva a črpák z obriej jedle spod Poľania. Zmestilo by sa do neho vraj štyristo litrov žinčice. Rád vyrezáva aj postavy a detvianske kríže.
Detvianske kríže sa najčastejšie využívali ako prícestné kríže alebo sa dávali na cintoríny k hrobom. Dnes sa vyrábajú aj malé kríže izbové.
Prícestné kríže možno vidieť v Detve a v obciach Podpoľania, ale aj na iných miestach Slovenska, ba dokonca aj v zahraničí. My sme napr. videli krásny nový kríž cestou od parkoviska na najmladšie pútnicke miesto na Slovenku a to na horu Butkov nad kameňolomom nad obcou Ladce ( viď foto ).
Zaujímavosťou je, že na symbolickom cintoríne pri Popradskom plese bolo rukami majstrov z Podpoľania vyrobených niekoľko drevených vyrezávaných krížov, ktoré tvoria základ symbolického cintorína. Podnet na umiestnenie krížov na toto miesto dal český maliar Otakar Štáfl, ktorého Detva inšpirovala svojou kultúrou.
Detviansky kríž sme videli aj na cintoríne v obci Moravské Lieskové ( viď foto ).