Banská Štiavnica - Starý zámok
Historia Starého zámku v Banskej Štiavnici, v ktorom je použitý románsky, gotický, renesančný a barokový sloh siaha na začiatok 13. storočia. Aj preto nás lákalo pozrieť si tento hrad. Boli sme zvedaví aj na výhľad z veže na Banskú Štiavnicu, kde sme trávili Veľkonočný víkend.
K zámku, aj keď mne sa skôr hodí k tomuto objektu názov hrad, sme prišli uličkou od Trojičného námestia. Po vstupe bránou sme sa ocitli na mieste obopnutom hradnými múrmi, zelenou trávnou plochou a v strede sa týčiacim zámkom. V pokladni sme si zakúpili vstupenky. Boli dve možnosti prehliadky objedtu - so sprievodcom alebo bez neho. Zvolili sme si tú druhú možnosť. Do rúk sme dostali popisky k jednotlivým budovám a zaujímavostiam Starého zámku.
Najskôr sme sa vydali po schodoch do zvonovej veže s vyhliadkou. Základom bola neskorogotická bránová veža štvorcového pôdorysu - s letopočtom 1482 nad portálom. počas renesančnej prestavby bolo v západnej časti vysekané do veže schodisko, v 13. st. bola veža doplnená o dnešné 2.poschodie so strieľňami. Na druhom poschodí sú dnes vystavené staršie , pôvodné vežové hodiny z banskoštiavnických veží, ktoré boli v 19. st. nahradené novými, modernejšími. Do priestoru s hodinami sme nazreli pri spiatočnej ceste z veže. baroková prestavba veže bola posledná. Hradný areál stratil význam ako opevnenie mesta a z veže sa stala zvonica. Na treťom poschodí sa nachádzajú tri zvony - jeden gotický, druhý renesančný, opravený v roku 1732 a barokový z druhej polovice 18. storočia. Z veže je možnosť pozrieť si banskú Štiavnicu z vtáčej perspektívy- je vidieť kalvária, Nový zámok, kostoly a ostatné budovy mesta v centre aj na priľahlých kopcoch. Veža je ukončená cibuľovou medenou strechou.
Po absolvovaní vyhliadky z veže sme sa pobrali po jednom zo schodíšť na, ako to nazvať, na "balkón", po ktorom sme prešli okolo celého múru. Najskôr sme prišli k "Himmelreichu", ktorý sa nachádza na západnej časti hradieb. Je z konca 14. st. Táto veža slúžila ako byt kostolníka. V 16.st. bola prestavaná na mestské väzenie a mučiareň. Na poschodí býval dozorca,správca objektu. V podzemných častiach bol žalár a mučiareň. Previnilci boli zatvorení v malých priestoroch s malými oknami, hlinenou podlahou a pripútaní železnými okovami. Vystavené predmety nám toto obdobie pripomínajú. Bašte sa hovorilo "Himmelreich" z nemčiny ríša nebeská, pretože kolovalo medzi obyvateľmi, že kto sa sem raz dostane, toho čaká smrť.
Po prezretí si bytu kostolníka, neskôr dozorcu, sme pokračovali po "lešení" okolo hradieb k Severnej veži. Tu sa na troch poschodiach nachádza expozícia kováčského cechu. Kováčské umenie totiž patrilo v Banskej Štiavnici k najrozvinutejším remeslám. Štatúty kováčského cechu boli schválené v roku 1589 a najväčšieho rozmachu dosiahol v období tzv. zlatého veku Banskej Štiavnice v 18. storočí. Na prízemí sa nachádza mimo iného kováčsky mech z 18. st., rôzne nástroje, ktoré kováči používali. Na poschodí sú rôzne zámočnícke výrobky, okenné mreže, vývesné štíty, lampy, svietniky...
Po aksolvovaní prechádzky po opevnení sme sa išli pozrieť ku studni. Zámocká studňa je vytesaná do skaly. Hladina je 9 - 10 metrov pod úrovňou terénu. Dočítali sme sa, že v hĺbke 18 m ústi do studne štólňa. Cez túto, by sa v čase najväčšieho nebezpečenstva, mohli osoby zdržiavajúce sa na zámku, opustiť pevnosť. Po vyčerpaní vody by mohla štôlňa slúžiť ako úniková chodba. Studňa má bohatý prameň, preto po odchode by sa znova naplnila vodou. Či sa táto štôlňa niekedy využila k úteku, sme sa nedozvedeli. Možno keby sme išli zo sprievodcom, dozvedeli by sme sa viac.
Od studne sme prešli do areálu zámku. Na začiatku 13.st. bol postavený romanský kostol Panny Márie s karnerom. V rokoch 1497 - 1515 bola romanská bazilika prebudovaná na trojloďový gotický halový chrám. Areál kostola bol opevnený hradbovým múrom s 4 polkruhovými baštami. Do neho koncom 15. st. vstavali 2 hradné veže - tzv. Himmelreich a vstupnú vežu. po porážke uhorskej armády tureckými vojskami pri moháči 29.8.1526, bol kostol prestavaný na mestský hrad ( 1546 - 1559 ).
Skupina, ktorá mala zaplateného sprievodcu, práve vchádzala do priestoru zámku. My sme sa dostali len na vnútorné nádvorie a do niektorých priestorov na prízemí ako aj do bočnej veže, odkiaľ žial na naše sklamanie nebol výhľad na mesto. Bola to veža, dalo by sa povedať slepá. Dostali sme sa teda na vnútorné nádvorie, kde sa nachádza lapidárium, barokové kamenné sochy a maketa oltára majstra MS z roku 1506. Lapidárium sa začalo zriaďovať v 20 - tych rokoch 20. storočia na vnútornom nádvorí hradu. Sú to napr. k videniu kammenné krstiteľnice z 13. st., 15.st a z roku 1559, ďalej gotické, renesančné a barokové pamätné dosky pochádzajúce z cintorína, ale aj z verejných budov...
Barokové kamenné sochy sa nachádzajú vo vojenskej kaplnke ( pôvodne do 16.st. to bolo presbytérium kostola ). Ide hlavne o originálne barokové kamenné sochy z morového súsošia, ktoré sa nachádza na Námestí sv. Trojice. Tieto boli v r. 1978 - 1981 nahradenéna námestí kópiami z umelého kameňa. Originály a niektoré staršie kópie sa tada nachádzajú na Starom zámku.
Maketa oltára majstra MS z roku 1506 sa nachádza v zrekonštruovanej bývalej gotickej sakristii. Maketa oltára v polovičnej veľkosti ukazuje fotografickú podobu siedmych neskorogotických tabúľ, ktoré preslávili v Európe mesto Banskú Štiavnicu cez anonymného stredovekého umelca.
Na starom zámku sme ešte mohli nahliadnuť do starej koniarne, kde sa nachádzajú tiež rôzne kamenné sochy a nápisy. Vyšli sme aj do veže po gotickom točivom schodišti, ktoré sa nekončilo výhľadom na mesto. Kedysi pravdepodobne išlo o vežu, kde sa chodilo k zvonu - umieračku. Točité schodisko bolo postavené v rokoch 1497 - 1515. Jeho výška - 756 cm. Má 42 schodov.
Keďže sme nemali zaplatenú prehliadku so sprievodcom, do miestnosti zámku sme sa nedostali. Na jedných z dverí zámku bol nápis - výroba fajok a tabuľa, že v roku 2010 poctil zámok návštevou norský kráľ spolu s vtedajším slovenským prezidentom Ivanom Gašparovičom v sprievode ich manželiek.
Na priestranstve medzi zámkom a hradbami sa na mieste neďaleko zámockej studne nachádzajú železné a liatinové náhrobné kríže.
Posledným miestom, ktoré sme navštívili bol Karner - pohrebná kaplnka sv. Michala. Nachádza sa hneď pri vstupnej bráne. Ide o pôvodne románsku dvojpodlažnú rotundu s kaplnkou sv. Michala a s kostnicou hlboko zapustenou do zeme z prvej polovice 13. storočia.
V kaplnke sú vidieť pozostatky dvoch freziek - ide o figurálnu maľbu zo 14. st. a ornamentálnu maľbu z druhej polovice 15. st.
Rotunda bola v polovici 16.st. premenená na delovú baštu. Zachovali sa pôvodné romanské a gotické okná a 2 pôvodné romamnské schody.
Kostnica je zaklenutá rebrami štvorcového profilu na strednom hranolovom pilieri. Dávali sa sem zomleté aj nezomleté kosti z cintorína v okolí kostola Panny Márie. Kostrové pozostatky ( viac ako 20 senných vozov ) boli vyvezené z kostnice začiatkom 20 - tych rokov 20.st. a pochované v spoločnom hrobe na cintoríne v banskej Štiavnici.
Páčilo sa mi hlavne to, že po celom hradnom múre bolo drevené schodište, ktorým sa dalo dostať ku všetkým štyrom baštám a dvom vežiam.
Přidat do oblibených uživatelů
Mapa
Ubytování
PočasíPříspěvky z okolí Banská Štiavnica - Starý zámok
