Banská Štiavnica - kostol Nanebovzatia Panny Márie
Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, nazývaný aj kostol nemecký je najväčším banskoštiavnickým chrámom. Názov nemecký je odvodený z čias, kedy sa v ňom zámožným mešťanom kázalo po nemecky.
Kostol je trojloďovou bazilikou s priečnou loďou, svätyňou so švorcovým chórom, polygonálnou aspidou a polkruhovými bočnými aspidami.
Veža kostola je romanská, vstavaná. Po jej stranách sú dve nižšie hranolovité vežičky pristavené počas prestavby v roku 1806. Je postavený dominikánmi, ktorí chceli takto pomôcť mestu Banská Štiavnica už v stredoveku. Túto pôvodnú romanskú baziliku dominikáni postavili roku 1222, v 13. storočí z opracovaných kvádrov zeleného andezitu, bol zasvätený sv. Mikulášovi. Dominikáni z kostola v dobe napadnutia mongolskými (tatarskými) vojskami utiekli. Späť sa vrátili až v roku 1275. Následne ho spravovali až do roku 1536. V rokoch 1575 - 1669 ho používali evanjelici, po ktorých ho prevzali jezuiti. Tí ho spravovali až do zrušenia jezuitského rádu v roku 1773.
Budova kostola prešla stáročiami rôznými stavebnými úpravami. Po požiari v roku 1806 a následnej rekonšrukcii dostal kostol a jeho hlavný oltár dnešný klasistický ráz.
Hlavný oltár z roku 1811 nesie klasistickú stĺpovu architektúru, jeho oltárny obraz Nanebovzatia Panny Márie je dielom maliara Vincenta Fischera z Viedne.
Ďalšie oltáre sv. Ignáca z Loyoli a sv. Franiška Xaverského sú barokové. Bočné oltáre sv. Jana Nepomuckého a sv. Jozefa sú zo začiatku 19. storočia. Spovednice sú v kostole tri, z druhej polovice 18. storočia, krstiteľnica je neskorobaroková.
Kostol má niekoľko naj. Patrí k najstarším mestským farským kostolom na Slovensku, najväčším románskym sakrálnym stavbám na Slovensku a vo svojom období bol asi aj najväčším kostolom.
Kostol je postavený v medzi ulicami Jána Palárika a ulice Akademickej. V minulosti ku kostolu patril aj dominikánsky kláštor, ktorý mnísi postavili niekedy v 13. storočí. Po jeho zničení a vypálení mesta v roku 1442 ho obnovili a prestavali v gotickom slohu. Po roku 1669 v ňom jezuiti zriadili gymnázium, ktoré v ňom pôsobilo až do roku 1914, kedy ho presťahovali. Budova v následujcich rokoch už len chárala a nakoniec ju v roku 1933 z bezpečnostných dôvodov zbúrali.