Bolešov - Dračia studňa v Bolešovskej doline
Turistické cíle • Přírodní památka
Po Silvestri a Novoročnom sviatku sme sa rozhodli vydať niekde do prírody. 2. januára konečne vyšlo aj slnko, počasie bolo príjemné - také jarné. Rozhodli sme sa navštíviť miesto, ktoré nie je z nášho mesta ďaleko, ale ešte sme tam nikdy neboli. Ide o ,,Dračiu studňu,, v záverečnej časti Bolešovskej doliny.
Prírodná pamiatka Dračia studňa sa nachádza v Trenčianskom kraji, okrese Ilava na rozhraní katastra obcí Bolešov a Krivoklát. Je to súčasť Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty, ktorá bola vyhlásená v roku 1979.
Výlet začal od chaty Gilianka a vodnej nádrže rovnomenného názvu. Tu sme odparkovali auto, pozreli si zamrznutú vodnú nádrž a ďalej už sme pokračovali po spevnenej ceste zelenoznačeným turistickým chodníkom - cyklochodníkom cez Bolešovskú dolinu, ktorou tečie Bolešovský potok.
Je to vlastne aj súčasť lesníckeho náučného chodníka Bolešov - Krivoklát, ktorý začína v Bolešovskej doline a končí v obci Krivoklát, jeho dĺžka je 8,2 kilometra, má prevýšenie 400 metrov. Bolešovský úvodný informačný panel sa nachádza u rozcestníka Krivá Breza od chaty Gilianka vzdialeného 4,2 kilometra v nadmorskej výške 336 m.n.m. Z infopanela, Lesný náučný chodník Bolešov - Krivoklát, sme sa dozvedeli, že väčšinu územia náučného chodníka tvoria hospodárske lesy ( až 96 % ). Ide o lesy, ktoré sú určené k produkcii drevnej hmoty. Približne polovica územia je zastúpená ihličnatými a druhá polovica listnatými stromami. Z ihličnatých stromov tu rastie smrek, borovica a smrekovec opadavý. Z listnatých je to buk, dub, jaseň, javor, čerešňa a hrab. Toto územie patrí do jelenej chovnej oblasti (jelene, srnky, diviaky, daniele ).
Ďalšiu z 18 zastávok predstavuje panel Fauna. Bielokarpatské lúky sa vyznačujú veľkou rozmanitosťou fauny. Žijú tu najmä bezstavovce. Sú jedným z najväčších európskych nálezísk viacerých druhov motýľov ( jasoň červenooký, jasoň chochlačkový či modráčik čiernoškvrnný ). Veľmi cenné sú staré vysokokmenné sady, ktoré poskytujú hniezdenie napríklad výrikovi lesnému, plamienke driemovej, ďatľovi hnedkavému. Iným poskytujú aj potravu. Z vyšších druhov živočíchov tu žije jazvec lesný, líška hrdzavá, kuna lesná a skalná, lasica mysožravá, srnec lesný, jeleň lesný, sviňa divá či zajac poľný.
Tretí panel nesie názov Introdukované dreviny, sú to dreviny, ktoré boli skúšobne vysadené na území SR z iných krajín sveta ( Severná Amerika ), pričom boli na našom území nepôvodné a boli zasadené do pôvodných porastov. ( introdukovali sa ). Predpokladalo sa, že tieto dreviny budú vytvárať viac dreva a budú odolnejšie voči vplyvom prostredia ( vietor, sneh, zneistenie prostredia ).Tieto vlastosti sa vo väčšine drevín nepotvrdili alebo boli v porovnaní s našími drevinami rozdiely len malé a preto sa s ich rozširovaním a pestovaním nepokračuje.
Príkladom je duglaska tisolistá - vždy zelený ihličnatý strom. V pôvodnej lokalite ( Severná Amerika ) dosahuje výšku 80 - 100 metrov, u nás len okolo 50 m. Drevo má podobné ako borovica, je odolná voči mrazu a eyhalátom.
Posledný infopanel, ku ktorému sme došli, bolo Dračia studňa. Prírodná pamiatka dračia studňa sa nachádza v Bolešovskej kotline pod hrebeňom Kráľov vrch - Biely vrch v nadmorskej výške 280 - 600 m.
Geologickým podkladom je flyš, na ktorom prameň a bočná zdrojnica Bolešovského potoka uložili v priebehu tisícročí mohutné vrstvy vápnitého penovca. V spodnej časti miestami prechádza penovec do travertínu.
Národná prírodná pamiatka Dračia studňa je najrozsiahlejším a najmohutnejším penovcovým útvarom Bielych Karpát. V penovci sa majú vyskytovať cenné fosílie kvartérnych mäkkýšov a chránených druhov flóry a fauny.
Územie je zaradené do 5. - najvyššieho stupňa ochrany. Aj napriek tomu dochádza k poškodzovaniu nelegálnou ťažbou penovcov.
Navštíviť Dračiu studňu je najlepšie na jar, pokiaľ ,,bol,, v okolitých lesoch sneh a ten sa topí. Vieme ale, že snehu a s nim aj jarnej vody ubúda. Pred vianociami a vlastne aj počas nich bol mráz, napadol aj sneh a tak sme sa k Dračej studni vybrali s nádejou, že by tam mohol ostať ešte zamrznutý ľadový vodopád. Želanie bolo "vypočuté", ale len čiastočne. Zostali iba zbytky ľadu, ale z vodopádu miestami po penovci stiekala voda.
Aj keď Dračia studňa sa nám neukázala v plnej svojej kráse, mali sme aspoň prechádzku lesom. Cestou sme stretli niekoľko takých "turistov" ako my, ktorí si vyšli na čestvý vzduch. Videli sme aj početnejšiu skupinku cykloturistov. Počasie na mesiac január bolo naozaj teplé - okolo 10 stupňov.