Bratislava - Františkánske námestie
Počas prechádzky hlavným slovenským mestom Bratislava, konkrétne jeho časťou Staré Mesto, som sa dostala aj na Františkánske námestie. Patrí k námestiu, ktoré si dodnes čiastočne zachovalo svoju stredovekú podobu zo 16. storočia. Na námestí sa v minulosti konávali trhy, predávali na ňom napríklad ryby a chlieb. Nachádza sa severne nad Hlavným námestím, je s ním vlastne priamo spojené. Do apríla roku 1991 malo názov Dibrovo námestie.
Najvýznamnejšou pamiatkou námestia je kostol Zvestovania Pána a kláštor menších bratov františkánov z konca 13. storočia. Viac zaužívaný názov tohto objektu je Františkanský kostol. Je to pôvodne gotická stavba už z obdobia hlbokého stredoveku, následne bola upravená v iných slohoch.
Prvou stavbou tohto komplexu bola budova kláštora. S jeho výstavbou sa začalo v roku 1220 členmi cirkevného radu františkánov. Stavba kláštora trvala pomerne dlho, dokončili ho až koncom 13. storočia.
Ďalšiu stavbu tohto komplexu - Františkánsky kostol Zvestovania Pána začali stavať v druhej polovici 13. storočia na príkaz vtedajšieho uhorského kráľa Ladislava IV. Kumanského ako pamiatku na víťaznú bitku nad českým kráľom Přemyslom Otakarom II. na Moravskom poli v roku 1278. Postavili ho v románsko - gotickom slohu v rokoch 1280 - 1297 a slávnostne ho vysvätili za prítomnosti veľkej časti prešporského obyvateľstva v roku 1297 za prítomnosti ostrihiomského arcibiskupa Ondreja III, následníka Ladislava IV. Komanského na tróne uhorského kráľa.
V rokoch 1580 a 1586 postihlo klaštor a kostol nešťastie. Išlo o zemetrasenie, ktoré budovy značne poškodilo a ich oprava trvala viac ako 30 rokov.
Kostol má tri kaplnky, na severnej strane je to kaplnka sv. Jána Evanjelistu, ďalšou je kaplnka sv. Rozálie a najmladšia, neveľká kaplnka Panny Márie Loretánskej (tiež kaplnka Čiernej Madony) z roku 1708, ktorá sa nachádza tesne vedľa kaplnky sv. Jána Evanjelistu. Kaplnka Panny Márie Loretánskej v zjednodušenej forme napodobňuje mariánsku kaplnku z roku 1509 v talianskom meste Loreto.
Historicky i architektonicky najvýznamnejšou je kaplnka svätého Jána Evanjelistu. Kaplnku v gotickom slohu pristavali ku kostolu medzi rokmi 1360 - 1380 na mieste pôvodnej stavby z konca 13. storočia. Svojim architektonickým stvárnením patrí k najkrajším sakrálnym stavbám na Slovensku.
Kostol bol miestom významných události, napríklad v roku 1526 v ňom zvolili za uhorského kráľa Ferdinanda Habsburského. Neskôr bol miestom pasovania uhorských šľachticov za rytierov Zlatej ostrohy. Interiér kostola zdobí veľa vzácnych historických artefaktov, sú v ňom uložené aj pozostatky starokresťanského mučetníka zo 4. storočia sv. Repareta.
Z pôvodného kostola sa dodnes zachovali jeho obvodové múry a presbytétium. Kostol je druhou najstaršou sakrálnou stavbou na Slovensku a najstaršou na území Bratislavy.
Pred kostolom je socha Mariánskeho stĺpu z roku 1675.
Ďalším kostolom, ktorý sa nachádza na Františkánskom námestí je kostol Najsvätejšieho Spasiteľa.
Medzi ďalšie pamiatky námestia patrí fontána Žena s krčahom postavená na mieste pôvodnej studne z roku 1592. Žena s krčahom má názov aj nymfa Františka, vylieva vodu z krčaha, je odetá do antického odevu, na hlave má helmu. Nymfy patrila v gréckej a rímskej mitológii k smrteľným bohyniam, ich úlohou bolo ochraňovať miesto, kde bývali ľudia. Socha je z roku 1804. Sochu koncom 19. storočia počas úpravy námestia presťahovali na nádvorie Starej radnice, na svoje pôvodné miesto ju vrátili až v roku 1998.
Na začiatku námestia sa nachádza Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa, ktorému sa hovorí aj Jezuitský kostol. Bol postavený v polovici 17. storočia v neskororenesančnom slohu, neskôr bol barokovo upravený. V roku 1989 bol vrátený opäť Jezuitom.
Pred Kostolom Najsvätejšieho Spasiteľa sa nachádza Mariansky stĺp. Ide o barokovú pamiatku.
Stĺp dal postaviť cisár a uhorský kráľ Leopold I. v roku 1675. Stĺp mal pripomínať jeho víťazstvo nad vzburencami uhorských rebelov v rokoch 1670 - 1671, ktorí chceli na uhorský trón dosadiť vlastného panovníka.
Na vrchole stĺpa ukončeného korinskou hlavicou je umiestnená pieskovcova socha Nepoškvrnenej Panny Márie s Ježiškom na rukách.
K stĺpu sa viaže jedna zaujímavá historická udalosť. 25. júna 1741 sa pred stĺpom zastavil korunovačný sprievod novej kráľovnej Márie Terézie (vnučky Leopolda I.). Panovníčka pred stĺpom pokľakla a vzdala vďaku svojej patrónke.
Neďaleko Marianského stĺpa a Kostola Najsvätejšieho Spasiteľa sídli divadelné združenie GUnaGU. Pred divadlom sa nachádza busta Dr. Aloise Kolíška, ktorý od roku 1919 bol profesorom slovenskej literatúry a estetiky na bratislavskej teologickej fakulte. Bol aktívny v kultúrnych organizáciach - bol členom výboru SND, čestným predsedom Spolku slovenských umelcov. Slovensko sa mu za jeho priateľské aktivity odvďačilo roku 1933 postavením pomníka v tvare masívneho travertínového hranola s jeho bronzovou bustou, ktorý sa nachádza práve na Františkánskom námestí.