Brno - Janáčkova akademie múzických umění
Janáčkovu akadémiu muzických umení založili 12. septembra 1947, je verejnou umeleckou školou pozostavajúcouj z divadelnej a hudobnej fakulty.
Historia pre vznik tohto inštitútu je spojená s osobnosťou, významným skladateľom Leošom Janáčkem, ktorý väčšinu svojho plodného hudobného obdobia prežil v Brne. Po vzniku brnenskej varhanickej školy v roku 1881 navrhoval aj zriadenie vysokej hudobnej školy v Brne. K tomu ale nedošlo. Až takmer o štyridsať rokov neskôr, v rokoch 1919 - 1920 založili brnenské konzervatórium, na ktoré nadväzovali majstrovské triedy vedené Janáčkom a Kurzom. Tie ale nemali vysády vysokých škôl a preto v rokoch 1928 zanikli.
V roku 1945 v Prahe založili Akadémiu muzických umení AMU a v Brne následne tiež založili novú vysokú školu v Brne- Janáčkovu akadémiu muzických umení JAMU. Dnes na dvoch fakultách tejto akadémie študuje približne 700 poslucháčov, ktorí sa pripravujú na svoju budúcu umelckú profesiu.
JAMU sídli v budove bývalého Nemeckého gymnázia postavenej v slohu neorenesancie v rokoch 1860 - 1862 podľa projektu viedenských architektov Eduarda van der Nϋlla a Augusta Siccarda von Siccardsburg. Na sochárskej výzdobe sa podielalii brnenskí sochári Adolf Loos a Josef Břenek.
Monumentálna dvojposchodová budova s trojkrídlovou dispozíciou má v pôdoryse tvar písmena E s hlavným a bočnými priečeliami.
Hlavné priečelie orientované ku Komenského námestiu je sedmiosé. Dominantou priečelia je stredový rizalit hlavného priečelia, v ktorom je hlavný vstup. Tvorí ho vstupný portikus zdobený so štyrmi ženskými karyatidami zhotovenými v nadživotnej veľkosti. Tie sú umiestnené na vysokých hranolovitých sokloch, v strede medzi nimi je trojica dvojkrídlových vchodových dverí. Postavy žien- figúry karyatid predstavujú alegórie klasických študii Historia, Geometria, Filozofia a Gramatika, sú odeté v husto zriasených tógach. Pod rímsou nad sochami je nápis JANAČKOVA AKADEMIE MUZICKYC UMENI. Stredový rizalit je ukončený podstrešnou profilovanou rímsou a nízkou atikou. Bočné priečelie od ulice Solniční je päťosé, druhé bočné priečelie od ulice Joštová je šesťosé. Od ulice Opletalovy je dvorný trakt, člení ho centrálne osadené trojosé priečne dvorné krídlo.
V rokoch 1865 - 1869 na gymnáziu študoval aj budúci prvý československý prezident T. G. Masaryk.